Rady a zaujímavosti
Pakobylka patrí medzi zvieratá, pri ktorých človek ľahko nadobudne dojem, že už o nej vie všetko po prvom pohľade. Vyzerá ako konár, pomaly sa pohybuje, žerie listy a väčšinu času pokojne visí na rastline. Práve tento prvý
Pakobylky patria medzi hmyz, pri ktorom môže slovo „najväčšia“ znamenať hneď niekoľko rôznych vecí. Jedna môže byť rekordérkou v celkovej dĺžke, ďalšia má najdlhšie samotné telo a iná bude napriek podstatne kratšiemu telu mnohonásobne ťažšia. Práve preto
Listovky patria medzi pakobylky, ale pri pohľade na ne môže byť ťažké uveriť, že ide o rovnaký rad hmyzu. Kým väčšina pakobyliek pripomína konáre, vetvičky alebo stonky, listovky sa vydali úplne iným smerom. Ich telo je široké,
Pakobylky predstavujú mimoriadne početnú skupinu hmyzu. Ich presný počet však nemožno vyjadriť jedným trvalo platným číslom. Taxonómia radu Phasmatodea sa stále vyvíja, vedci opisujú nové druhy a zároveň upravujú zaradenie už známych druhov. Preto sa počet platných
Pakobylky nemajú silné čeľuste ani jed, ktorým by odrádzali väčšinu predátorov. Napriek tomu majú viacero účinných obranných mechanizmov. Spoliehajú sa najmä na kamufláž, únikové správanie, schopnosť odhodiť končatinu a pri niektorých druhoch aj na chemickú obranu alebo
Listovky patria medzi najdokonalejšie príklady napodobňovania rastlín v ríši hmyzu. Hoci väčšina z nich pôsobí na prvý pohľad ako zelený list, medzi jedincami sa môže objaviť výrazná farebná variabilita. Zelené, žltkasté, hnedé či inak sfarbené jedince pritom
rtenogenéza umožňuje niektorým pakobylkám rozmnožovať sa bez oplodnenia samcom. Samička kladie neoplodnené vajíčka, z ktorých sa vyvíjajú ďalšie jedince. Tento spôsob rozmnožovania je u pakobyliek mimoriadne rozšírený a môže byť trvalý alebo sa striedať s pohlavným rozmnožovaním.
Pakobylky majú oči aj sluchové orgány, ich zmyslové schopnosti však fungujú inak ako u človeka. Zložené oči vnímajú svetlo a pohyb, zatiaľ čo pri sluchu zohrávajú dôležitú úlohu vibrácie a mechanické podnety. Pri chove pakobyliek si možno
Pakobylka môže počas dňa zostať na jednom mieste celé hodiny bez viditeľného pohybu. Neznamená to automaticky, že je chorá alebo uhynula. Väčšina pakobyliek má prevažne nočnú aktivitu, preto denný pokoj patrí k ich prirodzenému správaniu. Ak chovateľ
Podobnosť pakobyliek s konármi nie je iba otázkou sfarbenia. Ich telesná stavba, povrch tela, poloha na vegetácii aj spôsob pohybu vytvárajú komplexnú ochranu pred predátormi. Práve kombinácia týchto vlastností robí z pakobyliek jednu z najvýraznejších skupín hmyzu
