Chov a starostlivosť
Teplota, vlhkosť, rosenie a výmena vzduchu patria medzi najdôležitejšie podmienky chovu pakobyliek. Zároveň však neexistuje jedno číslo, ktoré by vyhovovalo všetkým druhom. Niektoré pakobylky bez problémov žijú pri bežnej izbovej teplote, iné pochádzajú z teplejších a vlhkejších
Pakobylky často chováme vo väčších skupinách. V jednom insektáriu môže žiť niekoľko jedincov, niekedy desiatky. To však neznamená, že pakobylka potrebuje spoločnosť podobne ako spoločenské cicavce alebo niektoré vtáky. Väčšina pakobyliek patrí medzi samotársky žijúci hmyz. Viaceré
Insektárium s pakobylkami sa nezašpiní zo dňa na deň. Trus sa hromadí na dne, staré listy postupne vädnú a pri vyššej vlhkosti sa môže objaviť pleseň. Otázkou preto nie je iba to, ako často insektárium čistiť, ale
Pakobylky majú v porovnaní s mnohými inými zvieratami pozoruhodný spôsob rozmnožovania. Niektoré druhy síce potrebujú samca, no pri iných môže samička naklásť vajíčka a vychovať ďalšiu generáciu aj bez jediného párenia. Tento spôsob rozmnožovania sa nazýva partenogenéza.
Správne zariadené insektárium musí pakobylke poskytnúť dostatok priestoru na pohyb, vhodné plochy na uchytenie a predovšetkým bezpečné miesto na zvliekanie. Základ netvorí množstvo dekorácií, ale správne rozmiestnené konáre, vhodné rastliny a dostatok voľného priestoru. Čo by malo
Pakobylky nepatria medzi zvieratá, ktoré treba pri bežnom chove často brať do rúk. Väčšine druhov viac vyhovuje pokojná manipulácia priamo v insektáriu. Ak ich však potrebujete premiestniť, skontrolovať alebo oddeliť pri zvliekaní, správny spôsob uchopenia výrazne znižuje
Pakobylka sa nemôže jednoducho zväčšovať tak, ako napríklad cicavec. Jej telo chráni pevná vonkajšia vrstva – kutikula. Tá vytvára exoskelet, ktorý dáva telu oporu, chráni ho a zároveň tvorí povrch končatín aj ďalších častí tela. Problém je
Úhyn mladých listoviek krátko po vyliahnutí patrí medzi najčastejšie problémy pri ich odchove. Čerstvo vyliahnuté nymfy sú citlivejšie na dostupnosť potravy, stratu vody, nevhodnú ventiláciu aj nešetrnú manipuláciu. Pri mnohých prípadoch však nejde o jednu chybu, ale
Spoločný chov rôznych druhov pakobyliek môže vyzerať ako praktické riešenie, no nie vždy je vhodný. Rozdielna veľkosť, nároky na potravu, vlhkosť a priestor môžu viesť ku konkurencii alebo problémom pri zvliekaní. Preto je pri zmiešanom chove dôležitejšie
Najčastejšie chyby pri chove pakobyliek súvisia najmä s podmienkami v insektáriu, vetraním, potravou a vlhkosťou. Mnohé problémy nevzniknú zo zložitého chovu, ale z nesprávne nastavených základných podmienok. Pakobylky síce patria medzi pomerne nenáročný hmyz, no jednotlivé
