Pakobylky často chováme vo väčších skupinách. V jednom insektáriu môže žiť niekoľko jedincov, niekedy desiatky. To však neznamená, že pakobylka potrebuje spoločnosť podobne ako spoločenské cicavce alebo niektoré vtáky.

Väčšina pakobyliek patrí medzi samotársky žijúci hmyz. Viaceré jedince však môžu bez problémov využívať rovnakú potravu a rovnaký priestor. Pre chovateľa preto býva skupinový chov úplne praktický, pokiaľ zabezpečí dostatok priestoru, potravy a hlavne miesta na bezpečné zvliekanie.

Pri rozhodovaní teda nejde iba o otázku, či chovať jednu alebo viac pakobyliek. Oveľa dôležitejšie je, koľko jedincov môže konkrétne insektárium bezpečne pojať a či sa podmienky nezhoršia po ich dorastení.

Sú pakobylky spoločenské?

Nie v klasickom zmysle slova. Pakobylky nevytvárajú sociálne skupiny s hierarchiou, rodičovskou starostlivosťou alebo trvalými sociálnymi väzbami. Samice po nakladení vajíčok o potomstvo spravidla ďalej nepečujú a mláďatá sa po vyliahnutí osamostatňujú.

To však neznamená, že musia vždy žiť úplne oddelene. Viaceré druhy tolerujú spoločný chov a chovateľ môže držať viac jedincov v jednom insektáriu. Pri niektorých druhoch sa v prírode dokonca pozorujú zoskupenia jedincov, hoci samotné zoskupovanie ešte automaticky neznamená sociálne správanie.

Pre pakobylku teda spravidla nie je rozhodujúce, či má v insektáriu ďalšiu pakobylku. Oveľa viac záleží na tom, či má prístup k potrave, vhodné podmienky a dostatok priestoru na pohyb a zvliekanie.

Chov jednej pakobylky je úplne možný

Ak máte jednu pakobylku, nemusíte jej automaticky zaobstarať ďalšieho jedinca len preto, aby nebola sama.

Samostatný chov môže fungovať veľmi dobre. Chovateľ má navyše jednoduchšiu kontrolu nad konkrétnym jedincom. Ľahšie si všimne zmenu aktivity, problémy s príjmom potravy, poškodenie končatiny alebo komplikácie pri zvliekaní.

Samostatné insektárium má význam aj vtedy, keď potrebujete novú pakobylku určitý čas pozorovať alebo oddeliť od ostatných. Rovnako môže byť vhodné pre chorého alebo oslabeného jedinca.

Samostatný chov však neznamená, že môžete použiť ľubovoľne malú nádobu. Jedna dospelá pakobylka stále potrebuje dostatok priestoru na zavesenie počas zvliekania a na voľný pohyb medzi potravou a miestami na odpočinok.

Prečo je skupinový chov taký obľúbený?

Skupinový chov je predovšetkým praktický. Jedno väčšie insektárium môže pojať viac jedincov a chovateľ nemusí udržiavať samostatnú nádobu pre každú pakobylku.

Pri druhoch, ktoré sa bežne chovajú vo väčších skupinách, môže byť spoločné insektárium úplne bezproblémové. Pakobylky sa pohybujú po rovnakých rastlinách, odpočívajú na rovnakých konároch a využívajú spoločný priestor.

Skupinový chov má veľký význam aj pri rozmnožovaní. Ak chováte druh, ktorý sa rozmnožuje pohlavne, spoločné umiestnenie samcov a samíc umožňuje prirodzené párenie. Pri partenogenetických druhoch môže zase počet jedincov narastať bez potreby samca, takže skupina sa môže postupne vytvoriť prakticky sama.

Práve posledný prípad však môže byť pre začínajúceho chovateľa prekvapením. Malá skupina sa môže po niekoľkých mesiacoch zmeniť na výrazne početnejší chov.

Najdôležitejšia nie je skupina, ale hustota chovu

Pri skupinovom chove sa často rieši otázka: Koľko pakobyliek môžem dať do jedného insektária?

Univerzálne číslo neexistuje. Veľa závisí od druhu, veľkosti jedincov a rozmerov samotného insektária. Rovnako dôležitá je výška, pretože pakobylky potrebujú priestor na vertikálne zavesenie počas zvliekania.

Odporúčania pre chov preto často zdôrazňujú najmä dostatočnú výšku a priestor na bezpečné zvliekanie. Pri mnohých druhoch sa odporúča výška aspoň 30 cm, pričom pri najdlhších druhoch treba podstatne viac. Austrálske múzeum napríklad pri skupine do približne dvanástich jedincov uvádza vysoké insektárium s dostatočnou základňou a priestorom na zavesenie.

Takéto čísla však nemožno mechanicky preniesť na každý druh. Malá, pokojná pakobylka má úplne iné priestorové nároky ako veľký a ťažký druh.

Výška insektária je pri skupine obzvlášť dôležitá

Pakobylka sa pri zvliekaní zavesí a postupne vytiahne telo zo starej kutikuly. Potrebuje preto voľný priestor pod sebou. Ak narazí na dno, list, konár alebo inú pakobylku, môže sa zvliekanie skomplikovať.

Vhodné insektárium preto musí umožniť, aby sa jedince mohli zavesiť bez toho, aby si navzájom prekážali. Všeobecné chovateľské odporúčania často pracujú s výškou približne trojnásobku dĺžky dospelého jedinca, hoci konkrétny druh môže vyžadovať viac.

Pri skupine treba myslieť na to, že viac pakobyliek môže chcieť zvliekať sa súčasne. Insektárium, ktoré vyhovuje jednému jedincovi, preto nemusí poskytovať dostatok bezpečného priestoru pre desať jedincov.

Najcitlivejším obdobím je zvliekanie

Počas zvliekania patrí pakobylka medzi najzraniteľnejšie. Potrebuje sa pevne zachytiť a voľne visieť. Ak ju iný jedinec vyruší, zhodí alebo jej zablokuje priestor, môže dôjsť k poškodeniu nového tela alebo končatín.

Preto sa pri skupinovom chove oplatí sledovať predovšetkým priestor nad potravou a pod stropom insektária. Potrava síce zaberá veľkú časť priestoru, ale pakobylky ju zároveň používajú ako miesto na odpočinok a niekedy aj na zvliekanie.

Pri nedostatku priestoru sa riziko problémov zvyšuje. Chovateľské zdroje upozorňujú na súvislosť medzi prehustením a poškodením končatín, pričom voľný priestor je mimoriadne dôležitý práve počas zvliekania.

Môžu si pakobylky navzájom ublížiť?

Pakobylky sa spravidla nesprávajú ako predátori voči svojim spolubývajúcim. To však neznamená, že pri spoločnom chove nemôže dôjsť k poraneniu.

Pri vysokej hustote sa jedince častejšie dotýkajú a lezú cez seba. Pakobylka môže pri pohybe zachytiť nohu iného jedinca alebo ho vyrušiť počas zvliekania. Pri niektorých robustných či ostnato vyzbrojených druhoch treba byť ešte opatrnejší, pretože spoločný chov nemusí byť vhodný za každých okolností. Phasmid Study Group preto upozorňuje, že niektoré mohutné alebo „štípajúce“ druhy môžu pri spoločnom chove druhého jedinca zraniť.

Riziko teda nevychádza iba z počtu pakobyliek. Dôležitý je aj ich temperament, veľkosť, stavba tela a spôsob života.

Prehustený chov nespoznáte iba podľa počtu jedincov

Insektárium môže vyzerať preplnené aj pri relatívne malom počte pakobyliek, ak ide o veľké dospelé jedince. Naopak, desiatky drobných nýmf môžu určitý čas využívať priestor, ktorý by už dospelým jedincom nestačil.

Pri posudzovaní hustoty sledujte najmä tieto signály:

• pakobylky nemajú dostatok voľného priestoru na zavesenie,
• jedince pri zvliekaní narážajú do iných pakobyliek alebo predmetov,
• potrava mizne veľmi rýchlo,
• na dne sa hromadí veľké množstvo trusu,
• vlhkosť sa drží príliš dlho,
• začína sa objavovať pleseň,
• pakobylky sa neustále tlačia na rovnaké malé plochy,
• chovateľ už nedokáže pohodlne kontrolovať jednotlivé jedince.

Ak sa tieto problémy objavia, riešením nemusí byť častejšie čistenie. Často treba predovšetkým znížiť hustotu chovu alebo zväčšiť insektárium.

Skupinový chov zvyšuje nároky na potravu a hygienu

Viac pakobyliek znamená aj väčšiu spotrebu potravy. To znie samozrejme, ale pri rýchlo rastúcej skupine môže chovateľ situáciu podceniť.

Malá skupina nýmf môže zo začiatku spotrebovať iba niekoľko listov. Po niekoľkých zvliekaniach však narastie apetít a počet jedincov môže zostať rovnaký, no množstvo potrebnej potravy výrazne vzrastie.

Rovnako rastie množstvo trusu a zvyškov rastlín. Väčší chov preto vyžaduje dôslednejšiu kontrolu čistoty, vlhkosti a plesní.

Dobré vetranie je pri tom zásadné. Chovateľské odporúčania pre pakobylky opakovane zdôrazňujú potrebu prúdenia vzduchu a upozorňujú, že nadmerná vlhkosť môže podporovať vznik plesní.

Samostatný chov má svoje výhody

Ak chováte iba jedného jedinca, máte nad jeho prostredím oveľa väčšiu kontrolu. Nemusíte riešiť, či mu ostatné pakobylky zaberajú miesto na potrave alebo či ho rušia pri zvliekaní.

Výhodou je aj jednoduchšie sledovanie zdravotného stavu. Ak pakobylka prestane žrať alebo sa správa nezvyčajne, presne viete, ktorého jedinca pozorujete.

Samostatný chov sa preto hodí napríklad pri karanténe, pri sledovaní nového druhu alebo pri jedincovi, ktorý má zdravotný problém.

Nie je však dôvod deliť každú skupinu automaticky na jednotlivé nádoby. Ak sa daný druh dobre znáša a insektárium poskytuje dostatok priestoru, skupinový chov môže byť jednoduchší a úplne funkčný.

Kedy je skupinový chov vhodný?

Skupinový chov dáva zmysel najmä vtedy, keď máte druh, ktorý spoločné bývanie dobre toleruje, dostatočne veľké a vysoké insektárium a dokážete zabezpečiť dostatok potravy pre všetkých jedincov.

Veľkou výhodou je aj možnosť sledovať väčšiu časť životného cyklu naraz. Pri odchove nýmf môžete sledovať rozdiely v raste, zvliekaní a dospievaní jednotlivých jedincov.

U chovateľských projektov má skupina význam aj pri rozmnožovaní. Pri pohlavne sa rozmnožujúcich druhoch umožňuje spoločný chov samcov a samíc párenie. Pri partenogenetických druhoch zase môže početnosť populácie narastať aj bez samcov.

Kedy je lepšie pakobylku oddeliť?

Oddelenie jednotlivca má význam vtedy, keď spoločný chov začne spôsobovať konkrétny problém.

Môže ísť napríklad o chorého jedinca, výrazne menšiu nymfu medzi veľkými jedincami, poškodenú pakobylku alebo jedinca, ktorý potrebuje odlišné podmienky.

Oddeliť môžete aj pakobylku tesne pred plánovaným pozorovaním zvliekania, ak skupina neposkytuje dostatok voľného priestoru. Počas samotného zvliekania s ňou však zbytočne nemanipulujte.

Pri nových jedincoch môže samostatné umiestnenie zároveň uľahčiť pozorovanie a prípadnú karanténu pred zaradením do existujúceho chovu.

Čo s rôznymi druhmi v jednom insektáriu?

Spoločný chov rôznych druhov môže na prvý pohľad pôsobiť zaujímavo, ale prináša ďalšie komplikácie.

Jednotlivé druhy môžu mať odlišné požiadavky na vlhkosť, teplotu, vetranie a potravu. Rozdielna môže byť aj ich veľkosť a správanie. To, čo vyhovuje jednému druhu, preto nemusí vyhovovať druhému.

Pri zmiešanom chove navyše strácate jednoduchý prehľad o vajíčkach a mláďatách. Ak samice rôznych druhov zhadzujú vajíčka na dno, po čase môže byť problematické určiť, ktorému druhu jednotlivé vajíčka patria.

Preto je pri bežnom chove spravidla jednoduchšie držať jednotlivé druhy oddelene. Výnimkou môžu byť premyslené kombinácie druhov, pri ktorých chovateľ dobre pozná ich nároky a správanie.

Najväčšia chyba: plánovať podľa dnešného počtu

Pri pakobylkách sa počet jedincov môže meniť rýchlejšie, než chovateľ očakáva.

Ak máte desať malých nýmf, môžete mať pocit, že insektárium je obrovské. O niekoľko mesiacov však môže ísť o desať dospelých pakobyliek, ktoré potrebujú podstatne viac priestoru.

Pri druhoch s partenogenetickým rozmnožovaním je situácia ešte zaujímavejšia. Jedna samica môže začať produkovať vajíčka bez párenia a počet mláďat môže postupne narásť.

Pri plánovaní skupinového chovu preto treba myslieť nielen na aktuálnu populáciu, ale aj na budúcu veľkosť chovu. Ak nechcete desiatky alebo stovky mláďat, treba rozmnožovanie regulovať skôr, než sa insektárium začne zapĺňať.

Koľko pakobyliek je teda príliš veľa?

Jednoduchá odpoveď neexistuje. Počet sám o sebe nehovorí dostatočne veľa.

Dôležitejšia otázka znie: Má každý jedinec dostatok priestoru na potravu, pohyb a bezpečné zvliekanie?

Ak áno, skupina môže fungovať bez problémov. Ak nie, počet treba znížiť alebo zväčšiť priestor.

Austrálske múzeum napríklad uvádza pre skupinu do dvanástich pakobyliek vysoké insektárium s rozmermi približne 90 cm na výšku a 60 cm základne. Ide však o konkrétne chovateľské odporúčanie, nie univerzálnu tabuľku platnú pre všetky druhy. Pri veľkých druhoch budú priestorové nároky podstatne vyššie.

Preto je lepšie používať tieto údaje ako orientáciu a vždy zohľadniť dospelú veľkosť a správanie konkrétneho druhu.

Skupinový alebo individuálny chov?

Oba spôsoby môžu fungovať dobre.

Skupinový chov je praktický, šetrí priestor a umožňuje jednoducho udržiavať väčší počet jedincov v jednom chove. Hodí sa pre druhy, ktoré spoločné bývanie dobre tolerujú.

Samostatný chov ponúka väčšiu kontrolu nad jednotlivcom a môže byť výhodný pri karanténe, zdravotných problémoch, pozorovaní alebo pri druhoch s komplikovanejšími nárokmi.

Rozhodnutie preto netreba stavať na predstave, že pakobylka musí mať spoločnosť alebo naopak potrebuje absolútny pokoj. Základom je vhodné prostredie pre konkrétny druh.

Často kladené otázky

Musí byť pakobylka chovaná s ďalšou pakobylkou?

Nie. Pakobylky sa vo všeobecnosti nepovažujú za sociálne živočíchy a samostatný chov môže fungovať úplne dobre.

Môžem chovať viac pakobyliek v jednom insektáriu?

Áno, mnohé druhy možno chovať spolu. Musíte však zabezpečiť dostatok priestoru, potravy a hlavne miesta na bezpečné zvliekanie. Nie všetky druhy sú vhodné na spoločný chov.

Môžu si pakobylky navzájom poškodiť nohy?

Áno. Pri prehustení môže dôjsť k náhodnému poškodeniu končatín, najmä počas zvliekania. Pri niektorých druhoch predstavuje spoločný chov väčšie riziko než pri pokojnejších druhoch.

Je lepšie chovať mláďatá spolu alebo oddelene?

Malé nymfy možno pri mnohých druhoch chovať spolu. Treba však sledovať ich hustotu, veľkosť a prístup k potrave. Ako rastú, priestorové nároky rastú tiež.

Môžem chovať rôzne druhy pakobyliek spolu?

Vo všeobecnosti je bezpečnejšie chovať jednotlivé druhy oddelene. Tak máte lepšiu kontrolu nad ich podmienkami, potravou aj rozmnožovaním.

Koľko pakobyliek sa zmestí do jedného insektária?

Neexistuje univerzálne číslo. Závisí od druhu, veľkosti dospelých jedincov, výšky insektária, počtu dostupných miest na zvliekanie, množstva potravy a vetrania.

Je samostatný chov pre pakobylku zlý?

Nie. Pakobylka nepotrebuje spoločnosť iného jedinca na spôsob sociálnych živočíchov. Ak má vhodné podmienky, potravu a dostatok priestoru, môže žiť samostatne.

Chov pakobyliek v skupine alebo jednotlivo v skratke

• Pakobylky sa vo všeobecnosti nepovažujú za sociálny hmyz.
• Viaceré druhy však možno bez problémov chovať v skupinách.
• Jednotlivý chov je úplne možný a má svoje praktické výhody.
• Pri skupine rozhoduje najmä hustota chovu, nie samotný počet jedincov.
• Najviac priestoru treba zabezpečiť na bezpečné zvliekanie.
• Prehustenie zvyšuje nároky na potravu, hygienu a vetranie.
• Niektoré robustné alebo problematickejšie druhy nemusia byť vhodné na spoločný chov.
• Rôzne druhy je spravidla praktickejšie chovať oddelene.
• Pri plánovaní skupiny treba myslieť na budúcu veľkosť populácie, nie iba na jej aktuálny počet.

Najlepšia skupina pakobyliek nie je tá najväčšia, ktorá sa ešte do insektária zmestí. Je to taká skupina, v ktorej má každý jedinec dostatok priestoru na potravu, pohyb a predovšetkým bezpečné zvliekanie.

Fotografia: © bigstockphoto