Pakobylka sa nemôže jednoducho zväčšovať tak, ako napríklad cicavec. Jej telo chráni pevná vonkajšia vrstva – kutikula. Tá vytvára exoskelet, ktorý dáva telu oporu, chráni ho a zároveň tvorí povrch končatín aj ďalších častí tela.

Problém je jednoduchý: kutikula nerastie spolu s pakobylkou.

Keď nymfa narastie natoľko, že jej pôvodná kutikula už nestačí, musí ju opustiť. Pod starou kutikulou si vytvorí novú, väčšiu a následne zo starej kože vystúpi. Tento proces sa označuje ako zvliekanie alebo ecdýza.

Zvliekanie preto nie je iba „zmena kože“. Je to jedna z najdôležitejších udalostí v živote pakobylky. Počas jednotlivých zvlekov nymfa rastie, mení svoje proporcie a postupne sa približuje k dospelému vzhľadu.

Prečo pakobylka nemôže rásť bez zvliekania?

Telo pakobylky je obalené kutikulou, ktorá obsahuje najmä chitín a bielkovinové zložky. Vonkajšia vrstva je dostatočne pevná na to, aby chránila telo, ale zároveň predstavuje fyzickú hranicu jeho rastu.

Ak by pakobylka zostala v pôvodnej kutikule, jej telo by nemohlo pokračovať v normálnom zväčšovaní.

Pred zvlekom preto začne vytvárať novú kutikulu pod starou. Stará kutikula sa postupne oddeľuje od tkanív pod ňou a nová vrstva sa pripravuje na prevzatie jej funkcie.

Samotné zvliekanie potom predstavuje krátku, ale veľmi citlivú fázu, počas ktorej musí pakobylka dostať celé telo vrátane nôh a tykadiel zo starej kutikuly.

Čo sa deje tesne pred zvlekom?

Pakobylka pred zvlekom často zmení správanie. Môže prestať prijímať potravu, byť menej aktívna a vyhľadať miesto, na ktorom sa môže pevne uchytiť.

U niektorých druhov možno pozorovať aj charakteristické pohyby tela. Pred samotným zvlekom sa stará kutikula postupne uvoľňuje a pod ňou je už pripravená nová vrstva.

Nie každá pakobylka však musí pred zvlekom vyzerať úplne rovnako. Správanie sa môže líšiť podľa druhu a konkrétneho jedinca.

Ako pakobylka opúšťa starú kožu?

Keď je nová kutikula pripravená, stará sa otvorí a pakobylka začne postupne vyťahovať telo.

Pri zvleku nejde iba o jednoduché „vystúpenie z kože“. Pakobylka musí postupne uvoľniť hlavu, hruď, bruško, všetky končatiny a tykadlá.

Práve preto je poloha pri zvliekaní taká dôležitá. Pakobylka sa zavesí za končatiny a jej telo zostane voľne visieť. Tak môže využiť vlastné pohyby tela a gravitáciu pri vyťahovaní zo starej kutikuly.

Samotný proces môže byť pomerne rýchly, no jeho trvanie sa medzi druhmi a jednotlivými jedincami líši.

Prečo musí mať pakobylka pri zvleku voľný priestor?

Počas zvliekania musí pakobylka dostať zo starej kutikuly aj dlhé a tenké končatiny.

Ak sa noha zachytí o konár, pletivo, inú pakobylku alebo inú prekážku, môže dôjsť k poškodeniu. Ešte väčším problémom môže byť pád počas obdobia, keď je nová kutikula mäkká.

Preto je dostatok priestoru jednou z najdôležitejších podmienok úspešného zvliekania. Pri veľkých druhoch môže byť vhodné chovať posledné nymfálne štádium samostatne, aby sa znížilo riziko problémov pri poslednom zvleku.

To zároveň vysvetľuje, prečo nestačí, aby sa dospelá pakobylka do insektária „zmestila“. Insektárium musí poskytovať priestor potrebný na samotné zvliekanie.

Čo sa deje s telom po zvleku?

Nová kutikula je bezprostredne po zvleku mäkká. Pakobylka preto zostáva určitý čas takmer nehybná a čaká, kým nová vonkajšia vrstva spevnie.

Počas tejto fázy môže telo meniť svoj tvar a veľkosť. Nová kutikula sa postupne roztiahne a následne spevnie.

Pre chovateľa z toho vyplýva jednoduché pravidlo: pakobylku po zvleku netreba chytať len preto, že sa nehýbe.

Jej nehybnosť môže byť úplne normálnou súčasťou procesu spevňovania novej kutikuly.

Čo je exúvium?

Koža, ktorú pakobylka po zvleku zanechá, sa označuje ako exúvium.

Na prvý pohľad môže vyzerať takmer ako prázdna pakobylka. Často si však zachováva tvar tela vrátane nôh, tykadiel a ďalších štruktúr.

Pre chovateľa môže byť exúvium užitočné aj prakticky. Ak ho nájdete v insektáriu, je to veľmi dobrý dôkaz, že pakobylka zvlek úspešne dokončila.

Prečo niektoré pakobylky zožerú vlastnú kožu?

Niektoré pakobylky po zvleku zožerú svoje exúvium. Nie je to prejav hladu ani abnormálne správanie.

Zjedenie starej kutikuly umožňuje hmyzu získať späť časť látok, ktoré do jej vytvorenia investoval. Exúvium obsahuje materiál, ktorý môže byť po zvleku opäť využitý.

Pri niektorých druhoch bolo pozorované, že jedince začnú exúvium konzumovať po tom, čo nová kutikula dostatočne spevnie. Pri vyrušení môžu konzumáciu prerušiť.

Preto nie je potrebné exúvium okamžite odstraňovať. Ak ho pakobylka zožerie, ide o prirodzené správanie.

Koľkokrát sa pakobylka zvliekne?

Počet zvlekov nie je rovnaký pre všetky druhy pakobyliek.

Po vyliahnutí je jedinec nymfou a postupne prechádza jednotlivými nymfálnymi štádiami. Každý ďalší zvlek umožňuje telu zväčšiť sa a pokračovať vo vývoji.

Pri pakobylke indickej (Carausius morosus) väčšina sledovaných jedincov absolvovala šesť zvlekov pred dosiahnutím reprodukčnej dospelosti. Ojedinele sa objavil aj siedmy zvlek.

Tieto čísla však nemožno preniesť na všetky druhy. Rýchlosť vývoja, počet nymfálnych štádií aj dĺžka jednotlivých období sa medzi druhmi líšia.

Posledný zvlek je výnimočný

Posledný nymfálny zvlek neznamená iba ďalšie zväčšenie tela.

Ide o prechod do dospelosti.

Po poslednom zvleku už pakobylka nie je nymfa. Podľa druhu sa dokončujú alebo výrazne menia znaky súvisiace s dospelým vzhľadom, napríklad vývoj krídel, pohlavných orgánov alebo typických telesných proporcií.

U okrídlených druhov môže byť rozdiel medzi posledným nymfálnym štádiom a dospelcom výrazný. Pri bezkrídlových druhoch môže byť zmena menej nápadná, no biologicky ide stále o zásadný prechod.

Po dosiahnutí dospelosti už ďalšie zvliekanie spravidla neslúži na pokračovanie nymfálneho rastu.

Zvliekanie umožňuje aj regeneráciu končatín

Zvliekanie má ešte jednu zaujímavú funkciu.

Ak nymfa príde o končatinu, pri ďalších zvlekoch môže poškodenú alebo stratenú končatinu postupne regenerovať. Rozsah regenerácie závisí najmä od toho, v akom štádiu vývoja k poškodeniu došlo a koľko zvlekov ešte zostáva.

Pri niektorých pakobylkách bola zdokumentovaná postupná obnova stratenej nohy počas niekoľkých nasledujúcich zvlekov. Čím skôr počas vývoja k strate končatiny dôjde, tým viac príležitostí na jej obnovu ešte zostáva.

Dôležité je, že táto schopnosť súvisí práve so zvliekaním. Nová končatina sa môže vytvárať a zväčšovať spolu s novou kutikulou. Dospelá pakobylka už túto možnosť nemá v rovnakom rozsahu.

Prečo je zvlek pre pakobylku také rizikové obdobie?

Väčšinu života je pakobylka chránená pevnou kutikulou. Počas zvliekania však túto ochranu dočasne opúšťa.

Najcitlivejšie sú preto chvíle, keď:

• stará kutikula už nedrží telo, ale nová ešte nie je pevná,
• pakobylka nemá dostatok priestoru,
• končatina zostane zachytená,
• jedinec spadne,
• iná pakobylka ho počas procesu vyruší,
• chovateľ sa ho pokúsi chytiť alebo premiestniť.

Práve preto je správne prostredie dôležitejšie než akákoľvek snaha chovateľa „pomôcť“ samotnému zvleku.

Čo môže chovateľ urobiť?

Najlepšia pomoc začína ešte pred zvlekom.

• Dostatok priestoru: pakobylka musí mať možnosť voľne visieť.
• Stabilné uchytenie: konáre a rastliny musia poskytovať bezpečný povrch.
• Voľný priestor pod pakobylkou: telo sa počas zvleku musí môcť voľne vytiahnuť zo starej kutikuly.
• Vhodná vlhkosť: podmienky musia zodpovedať konkrétnemu druhu.
• Dobrá ventilácia: vysoká vlhkosť nesmie znamenať nedostatočnú výmenu vzduchu.
• Minimum rušenia: počas zvleku s pakobylkou nemanipulujte.

Po začatí zvliekania už spravidla nie je vhodné pakobylku premiestňovať.

Ak sa zvleky opakovane nedaria, treba hľadať problém v podmienkach chovu, veľkosti insektária, hustote chovu alebo v zdravotnom stave jedincov. Jednorazovo neúspešný zvlek však nemusí mať jednu ľahko identifikovateľnú príčinu.

Zvliekanie nie je iba výmena kože

Pri pohľade na exúvium môže zvliekanie vyzerať ako jednoduchá výmena starej kože za novú. V skutočnosti ide o celý vývojový proces.

Pakobylka pred zvlekom pripraví novú kutikulu, uvoľní starú, fyzicky z nej vystúpi a následne nechá novú kutikulu zväčšiť a spevnieť. Každý úspešný zvlek posúva nymfu bližšie k dospelosti.

Zároveň ide o obdobie, počas ktorého môže rastúca nymfa postupne obnovovať poškodené končatiny.

A keď po zvleku nájdete v insektáriu prázdnu „pakobylku“, nemusí ísť o uhynutého jedinca. Pravdepodobne sa práve niekde nablízku nachádza jeho nový, väčší originál.

Fotografia: © bigstockphoto