Najčastejšie chyby pri chove pakobyliek súvisia najmä s podmienkami v insektáriu, vetraním, potravou a vlhkosťou. Mnohé problémy nevzniknú zo zložitého chovu, ale z nesprávne nastavených základných podmienok.

 

Pakobylky síce patria medzi pomerne nenáročný hmyz, no jednotlivé druhy nemajú rovnaké nároky. Preto nestačí vytvoriť všeobecne „dobré“ podmienky. Chovateľ musí zohľadniť konkrétny druh, jeho veľkosť, spôsob zvliekania a potravné nároky.

1. Príliš malé insektárium

Jednou z častých chýb je výber insektária podľa počtu pakobyliek bez zohľadnenia ich veľkosti a spôsobu života. Pakobylka nepotrebuje iba priestor na pohyb. Potrebuje aj dostatok miesta na bezpečné zavesenie počas zvliekania.

Priestor nad potravnými rastlinami alebo konármi musí umožniť, aby sa jedinec mohol voľne zavesiť a úplne vystierať telo. Ak sa počas zvliekania dotýka dna, stien alebo iných pakobyliek, môže dôjsť k poškodeniu práve sa vyvíjajúcich končatín.

Výška insektária preto často zohráva väčšiu úlohu než samotná plocha dna. Pri výbere treba zároveň počítať s konečnou veľkosťou dospelých jedincov, nie iba s veľkosťou nýmf.

2. Nedostatočná ventilácia

Ďalším problémom je nedostatočná výmena vzduchu. Chovateľ môže mať snahu udržať v insektáriu vysokú vlhkosť, a preto uzavrie väčšinu ventilačných otvorov. Takýto postup však môže vytvoriť nevhodné prostredie.

Pri slabej cirkulácii vzduchu sa na stenách a substráte ľahšie udržiava nadmerná vlhkosť. Zvyšuje sa tiež riziko vzniku plesní a hromadenia organických zvyškov.

Vlhkosť preto nemožno riešiť iba intenzívnym rosením. Dôležitú úlohu má aj dostatočná výmena vzduchu.

Čo pomáha?

• zabezpečte dostatočne veľké ventilačné plochy,
• nezakrývajte ventilačné otvory bez dôvodu,
• sledujte kondenzáciu vody na stenách,
• pravidelne odstraňujte zvyšky potravy a uhynuté jedince,
• pri opakovanom výskyte plesní upravte kombináciu rosenia a ventilácie.

3. Nevhodná potrava

Pakobylky nie sú univerzálne bylinožravce, ktoré môžu bez rozdielu prijímať akúkoľvek zelenú rastlinu. Jednotlivé druhy majú rozdielne potravné preferencie a niektoré druhy využívajú iba pomerne úzky okruh hostiteľských rastlín.

Preto nestačí vybrať rastlinu podľa toho, že ju prijíma iný druh pakobylky. Ak chovateľ nevie, čo konkrétny druh prirodzene prijíma, mal by si vhodnosť rastliny najskôr overiť.

Medzi často využívané potravné rastliny patria napríklad černica, malina, ruža, dub alebo brečtan. Ich vhodnosť však vždy závisí od konkrétneho druhu pakobylky.

Rastliny musia pochádzať z bezpečného zdroja. Listy z miest, kde mohli prísť do kontaktu s pesticídmi alebo inými chemickými prípravkami, do insektária nepatria.

Časté chyby pri kŕmení

• použitie rastliny bez overenia jej vhodnosti pre konkrétny druh,
• nedostatok čerstvej potravy,
• podávanie zvädnutých alebo plesnivých listov,
• zber pri cestách alebo z chemicky ošetrovaných plôch,
• náhla zmena potravy bez overenia, či ju daný druh prijíma.

4. Nesprávna vlhkosť

Vlhkosť patrí medzi podmienky, ktoré chovatelia často riešia príliš všeobecne. Neexistuje jedna hodnota vlhkosti vhodná pre všetky pakobylky.

Niektoré druhy zvládajú skôr suchšie podmienky, zatiaľ čo iné profitujú z vyššej vlhkosti. Rozhodujúci preto nie je údaj pre pakobylky ako skupinu, ale nároky konkrétneho druhu.

Problém môže predstavovať príliš suché aj príliš vlhké prostredie. Pri nízkej vlhkosti môže mať citlivejší druh problém so zvliekaním. Naopak, dlhodobo vysoká vlhkosť bez dostatočnej ventilácie podporuje kondenzáciu vody a rast plesní.

Rosenie nie je to isté ako vysoká vlhkosť

Pri rosení sa na určitý čas zvýši množstvo vody v prostredí insektária. To však automaticky neznamená, že chovateľ musí udržiavať neustále mokré steny alebo substrát.

Pri niektorých druhoch môže pravidelné rosenie zároveň poskytnúť zdroj vody na povrchu listov. Frekvenciu a množstvo vody však treba prispôsobiť druhu, ventilácii a podmienkam v miestnosti.

5. Chovateľ sleduje iba jednu podmienku

Ďalšia chyba vzniká vtedy, keď chovateľ sleduje iba teplotu alebo vlhkosť a ostatné podmienky ignoruje. Hodnota na teplomere sama o sebe nehovorí, či má pakobylka vhodné prostredie.

Rovnako dôležitá je veľkosť insektária, dostupnosť potravy, ventilácia, možnosť bezpečného zvliekania a čistota chovného priestoru.

Ak napríklad zvýšite vlhkosť bez úpravy ventilácie, môžete vytvoriť úplne iné podmienky, než ste pôvodne zamýšľali.

6. Nedostatok priestoru na zvliekanie

Pakobylka potrebuje počas zvliekania stabilné miesto, na ktorom môže visieť hlavou nadol a voľne uvoľniť starú kutikulu. Preto nestačí, aby sa do insektária fyzicky zmestila.

Vo vnútri musí zostať dostatok voľného priestoru aj medzi konármi a stenami. Pri skupinovom chove treba navyše počítať s tým, že viac jedincov môže súčasne využívať rovnaké miesto.

Práve nedostatok priestoru môže byť problémom najmä vtedy, keď chovateľ ponechá nymfy v malom insektáriu až do dospelosti.

7. Príliš veľa jedincov v jednom insektáriu

Pri rastúcej kolónii sa môže pôvodne vhodná nádoba postupne stať príliš malou. Chovateľ preto musí sledovať nielen veľkosť jednotlivých pakobyliek, ale aj ich počet.

Vyššia hustota znamená väčšiu spotrebu potravy a viac odpadu. Zároveň sa znižuje dostupný priestor na zvliekanie.

Ak počet jedincov výrazne narastie, riešením môže byť väčšie insektárium alebo rozdelenie chovu do viacerých nádob.

Ako sa týmto chybám vyhnúť?

Základom je nastaviť chov podľa konkrétneho druhu. Pred jeho zaobstaraním si preto zistite jeho dospelú veľkosť, vhodné potravné rastliny, požiadavky na vlhkosť a priestor potrebný na zvliekanie.

Pri samotnom chove potom sledujte správanie a stav jedincov. Dôležité zmeny predstavujú napríklad problémy so zvliekaním, opakované odmietanie potravy, plesne alebo výrazná kondenzácia vody.

Ak sa problém objaví, nie je vhodné automaticky zvyšovať rosenie alebo teplotu. Najskôr treba zistiť, ktorá podmienka sa odlišuje od požiadaviek konkrétneho druhu.

Zhrnutie

Najčastejšie chyby pri chove pakobyliek súvisia s nedostatkom priestoru, slabou ventiláciou, nevhodnou potravou a nesprávne nastavenou vlhkosťou. Problém však často nevytvára jedna podmienka, ale ich kombinácia.

Príliš malé insektárium môže obmedziť zvliekanie, nedostatočná ventilácia podporí nadmernú vlhkosť a nevhodná potrava môže viesť k odmietaniu potravy. Preto má zmysel posudzovať chov ako jeden celok.

Najlepším základom je poznať nároky konkrétneho druhu a podľa nich nastaviť veľkosť insektária, ventiláciu, potravu aj vlhkosť.

Fotografia: © bigstockphoto