Clitarchus hookeri, známy v anglickej literatúre ako smooth stick-insect alebo common stick-insect, patrí medzi pakobylky pôvodom z Nového Zélandu. V chovateľstve je známy pod označením PSG7. V slovenčine pre tento druh zatiaľ nie je ustálený oficiálny názov, preto je najvhodnejšie používať vedecké meno Clitarchus hookeri.

Taxonomické zaradenie

Slovenský názov	nie je ustálený
Chovateľské označenie	PSG7
Druh	Clitarchus hookeri
Rod	Clitarchus
Podčeľaď	Phasmatinae
Kmeň	Acanthoxylini
Rad	Phasmatodea
Autor a rok opisu	White, 1846

Rozšírenie

Clitarchus hookeri pochádza z Nového Zélandu. Druh patrí medzi pôvodné novozélandské pakobylky a v prírode obýva suchozemské prostredie.

V súčasnosti sa s ním možno stretnúť aj mimo pôvodného areálu. Databáza Phasmida Species File uvádza okrem Nového Zélandu aj populáciu na britských Scilly Isles. Záznamy o výskyte v Novej Kaledónii považuje za chybné.

Vzhľad

Clitarchus hookeri má typickú štíhlu stavbu tela, ktorá pripomína vetvičku. Sfarbenie môže byť zelené alebo hnedé a pomáha mu splynúť s vegetáciou.

Dospelé jedince dosahujú približne 8 – 10 cm, pričom veľkosť sa môže medzi jednotlivými jedincami líšiť. Samce a samice sa od seba odlišujú stavbou tela a veľkosťou.

Druh patrí medzi pakobylky s pomerne nenápadným vzhľadom. Práve tvar tela a schopnosť zostať nehybný však výrazne podporujú jeho maskovanie v prirodzenom prostredí.

Aktivita a správanie

Clitarchus hookeri využíva mimikry podobne ako mnohé ďalšie pakobylky. Pri ohrození môže zostať nehybný a spoliehať sa na svoje sfarbenie a tvar tela.

Aktivita sa zvyšuje najmä počas noci. Cez deň pakobylky často odpočívajú na vegetácii a večer začínajú vyhľadávať potravu.

Potrava

V prirodzenom prostredí sa Clitarchus hookeri živí listami rôznych rastlín. Pri chove treba zabezpečiť pravidelný prístup k čerstvej potrave vhodnej pre daný chovný kmeň.

Pri výbere kŕmnych rastlín treba vždy používať iba listy z bezpečných lokalít bez rizika kontaktu s pesticídmi alebo inými chemickými prípravkami.

Rozmnožovanie

Clitarchus hookeri je zaujímavý aj svojou reprodukčnou stratégiou. Druh sa môže rozmnožovať pohlavne, ale v populáciách sa vyskytuje aj partenogenéza. Samice teda v určitých populáciách dokážu produkovať potomstvo bez oplodnenia samcom.

Výskum populácií tohto druhu sa venuje aj geografickej partenogenéze a rozdielom medzi pohlavne a partenogeneticky vznikajúcimi populáciami. Tento jav patrí medzi zaujímavé príklady reprodukčnej variability u pakobyliek.

Pri chove preto nie je prítomnosť samca vždy nevyhnutná na získanie potomstva. Pohlavné rozmnožovanie však zostáva súčasťou životného cyklu druhu.

Vajíčka a nymfy

Samička kladie vajíčka, z ktorých sa po inkubácii liahnu malé nymfy. Mladé jedince majú štíhle telo a počas rastu postupne získavajú vzhľad dospelých pakobyliek.

Rast prebieha prostredníctvom zvlekov. Pred každým zvlekom potrebuje nymfa dostatok priestoru, aby sa mohla bezpečne zavesiť a dokončiť celý proces.

Pri chove preto treba zabezpečiť dostatočne vysoké insektárium a dostatok vetvičiek alebo inej vhodnej vegetácie.

Podmienky chovu

Clitarchus hookeri patrí medzi druhy, pri ktorých treba pri chove sledovať predovšetkým dostatok čerstvej potravy, primeranú ventiláciu a vhodný priestor na zvliekanie.

Insektárium nemusí byť extrémne vysoké, ale musí poskytnúť nymfám aj dospelým jedincom dostatok priestoru na voľný pohyb a bezpečné zvliekanie.

	Odporúčané podmienky
Teplota	bežná izbová teplota
Vlhkosť	primeraná, bez dlhodobého premokrenia
Vetranie	dobré vetranie
Potrava	čerstvé listy vhodných živných rastlín
Insektárium	dostatočne vysoké na bezpečné zvliekanie

Pri rosení treba zohľadniť ventiláciu insektária. Nadmerná vlhkosť bez dostatočnej výmeny vzduchu môže podporovať vznik plesní a ďalšie problémy.

Manipulácia

Pri manipulácii je vhodné postupovať pokojne a šetrne. Pakobylku nechajte podľa možnosti preliezť na ruku alebo na pripravenú vetvičku namiesto násilného chytania za telo či končatiny.

Mladé nymfy sú obzvlášť citlivé. Preto s nimi manipulujte iba v nevyhnutných prípadoch a pri čistení insektária dávajte pozor na všetky jedince aj vajíčka.

Zhrnutie

Clitarchus hookeri, PSG7, je pakobylka pôvodom z Nového Zélandu. V slovenčine zatiaľ nemá ustálený oficiálny názov, preto je vhodné používať vedecké meno.

Druh zaujme štíhlym telom, schopnosťou maskovania a najmä zaujímavou reprodukčnou stratégiou. Okrem pohlavného rozmnožovania sa u neho vyskytuje aj partenogenéza.

Pri chove treba zabezpečiť čerstvú potravu, primerané podmienky prostredia, dobré vetranie a dostatok priestoru na bezpečné zvliekanie. Práve stabilné podmienky a pravidelná dostupnosť potravy patria medzi základné predpoklady úspešného chovu.

Fotografia: © Bigstockphoto