Spoločný chov rôznych druhov pakobyliek môže vyzerať ako praktické riešenie, no nie vždy je vhodný. Rozdielna veľkosť, nároky na potravu, vlhkosť a priestor môžu viesť ku konkurencii alebo problémom pri zvliekaní. Preto je pri zmiešanom chove dôležitejšie poznať nároky konkrétnych druhov než samotnú možnosť ich spoločného umiestnenia.

Môžu rôzne druhy pakobyliek žiť spolu?

Áno, niektoré druhy možno chovať v jednom insektáriu. Samotná skutočnosť, že ide o dva rôzne druhy, však neznamená, že spoločný chov bude vhodný.

Pri rozhodovaní treba porovnať najmä veľkosť dospelých jedincov, potravné nároky, požadovanú vlhkosť, priestor na zvliekanie a spôsob rozmnožovania. Ak sa tieto podmienky výrazne líšia, spoločný chov stráca praktický význam.

Rovnako treba myslieť na to, že podmienky vhodné pre jeden druh nemusia vyhovovať druhému. Zmiešaný chov preto nemožno posudzovať iba podľa toho, či sa jednotlivé pakobylky navzájom napádajú.

Najväčším problémom môže byť konkurencia

Rôzne druhy v spoločnom insektáriu využívajú rovnaký priestor a často aj rovnaké potravné rastliny. Pri väčšom počte jedincov preto môže vzniknúť konkurencia o potravu a vhodné miesta na zvliekanie.

Problém nemusí byť okamžite viditeľný. Silnejšie alebo väčšie jedince môžu obsadiť najlepšie dostupné miesta a menšie pakobylky môžu mať horší prístup k potrave alebo k priestoru potrebnému na zvliekanie.

Pri spoločnom chove preto nestačí zabezpečiť potravu v množstve, ktoré by postačovalo pri samostatnom chove. Treba počítať s celkovým počtom jedincov a s ich veľkosťou.

Rozdielna veľkosť druhov je varovný signál

Výrazný rozdiel vo veľkosti je jedným z dôvodov, prečo treba byť pri spoločnom chove opatrný. Veľká dospelá pakobylka môže pri pohybe poškodiť menšiu nymfu. Riziko rastie aj vtedy, keď majú jedince málo priestoru.

Problém môže vzniknúť aj pri zvliekaní. Pakobylka potrebuje na úspešné zvliekacie obdobie dostatok voľného priestoru. Ak sa v rovnakom priestore pohybujú výrazne väčšie jedince, malé nymfy majú menej možností nájsť bezpečné miesto.

Pri výraznom rozdiele veľkosti preto samostatný chov spravidla poskytuje lepšiu kontrolu nad podmienkami.

Každý druh môže mať iné nároky

Jedným z najväčších problémov zmiešaného chovu sú rozdielne požiadavky jednotlivých druhov. Pakobylky nemajú jednotné nároky na vlhkosť, teplotu ani potravu.

Ak jeden druh vyžaduje vlhšie prostredie a druhému viac vyhovuje suchšie insektárium, spoločný chov núti chovateľa hľadať kompromis. Takýto kompromis nemusí byť vhodný pre ani jeden z druhov.

Podobne treba postupovať pri potrave. Ak oba druhy prijímajú rovnaké rastliny, situácia je jednoduchšia. Ak však jeden druh potrebuje inú potravnú rastlinu, treba zabezpečiť dostatočné množstvo vhodnej potravy pre oba druhy.

Spoločná potrava môže byť výhodou

Ak dva druhy prijímajú rovnaké potravné rastliny a majú podobné nároky na chov, spoločný chov môže byť jednoduchší. Chovateľ nemusí udržiavať dva samostatné zdroje potravy ani dve odlišné prostredia.

Aj v tomto prípade však treba sledovať spotrebu. Rastliny, ktoré postačovali pre jednu kolóniu, nemusia stačiť po spojení dvoch chovov.

Výhodou môže byť aj rovnaký spôsob rosenia a podobné požiadavky na ventiláciu. Čím viac sa nároky druhov prekrývajú, tým jednoduchšie možno nastaviť spoločné prostredie.

Kedy je lepšie druhy oddeliť?

Samostatný chov je vhodnejší vždy, keď medzi druhmi existujú výrazné rozdiely alebo keď chovateľ nedokáže spoľahlivo zabezpečiť vhodné podmienky pre všetky jedince.

Druhy je vhodné oddeliť najmä v týchto situáciách:

• majú výrazne rozdielnu veľkosť,
• vyžadujú rozdielnu vlhkosť alebo teplotu,
• potrebujú odlišné potravné rastliny,
• nemajú dostatok priestoru na samostatné zvliekanie,
• jeden druh výrazne vytláča druhý od potravy,
• chovateľ chce presne kontrolovať rozmnožovanie a pôvod potomstva.

Pri rozmnožovaní vzniká ďalší problém

Ak chováte dva druhy spolu a oba sa rozmnožujú, časom môže byť náročné oddeliť vajíčka a mladé jedince. To komplikuje evidenciu chovu a môže viesť k neprehľadnej kolónii.

Pri druhoch, ktoré kladú vajíčka voľne na dno insektária, je tento problém ešte výraznejší. Ak chcete udržať čisté chovné línie, samostatné insektáriá poskytujú oveľa lepšiu kontrolu.

Samostatný chov má význam aj vtedy, keď chcete presne sledovať počet vajíčok, liahnutie a vývoj jednotlivých generácií.

Čo ak sa druhy navzájom nenapádajú?

Absencia priameho napádania ešte neznamená, že spoločný chov funguje optimálne. Pakobylky sa môžu navzájom tolerovať a napriek tomu môže mať jeden druh horšie podmienky.

Pri hodnotení spoločného chovu preto sledujte širší súbor faktorov. Dôležité je množstvo potravy, dostupný priestor, úspešnosť zvliekania, stav jedincov a pravidelnosť rozmnožovania.

Ak sa po spojení druhov objaví viac problémov so zvliekaním, nedostatok potravy alebo výrazný rozdiel v kondícii jednotlivých skupín, je rozumnejšie chovy rozdeliť.

Ako postupovať pri spoločnom chove?

Pred spojením dvoch druhov si porovnajte ich základné nároky. Zistite si dospelú veľkosť, potravné rastliny, požadovanú vlhkosť, teplotu a priestor potrebný na zvliekanie.

Potom posúďte aj počet jedincov. Spoločný chov dvoch malých skupín môže vyžadovať menej priestoru než veľké kolónie, ktoré sa postupne rozrastú.

Po spojení sledujte najmä príjem potravy a priebeh zvliekania. Ak niektorý druh začne zaostávať alebo sa podmienky v insektáriu zhoršia, jednotlivé druhy oddeľte.

Je spoločný chov dobrý nápad?

Spoločný chov rôznych druhov pakobyliek môže fungovať, ale nemožno ho považovať za univerzálne vhodný spôsob chovu. Najlepšie podmienky vznikajú vtedy, keď majú druhy podobné nároky a dostatok priestoru.

Pri druhoch s odlišnou veľkosťou, potravou alebo požiadavkami na prostredie je samostatný chov bezpečnejšia a praktickejšia voľba. Chovateľ zároveň lepšie kontroluje rozmnožovanie, počet jedincov aj zdravotný stav jednotlivých kolónií.

Ak teda zvažujete spoločné insektárium, rozhodujte sa podľa konkrétnych vlastností druhov. To, že dve pakobylky dokážu pokojne žiť vedľa seba, ešte neznamená, že pre ne vytvoríte optimálne podmienky.

Fotografia: © bigstockphoto