Nie všetky pakobylky prijímajú rovnakú potravu. Hoci mnohé bežne chované druhy konzumujú viacero drevín a kríkov, medzi jednotlivými druhmi existujú výrazné rozdiely. Preto neexistuje jeden univerzálny zoznam potravných rastlín, ktorý by chovateľ mohol bezpečne použiť pri všetkých pakobylkách.

Prečo neexistuje univerzálny zoznam potravy?

Pakobylky patria medzi bylinožravý hmyz, ale potravné spektrum sa medzi druhmi líši. Niektoré druhy prijímajú široký výber rastlín, zatiaľ čo iné preferujú iba užší okruh potravných zdrojov.

Rozdiely súvisia s evolúciou jednotlivých druhov, ich prirodzeným prostredím aj chemickým zložením rastlín, ktoré v danom prostredí rastú. Jeden druh môže určitú rastlinu ochotne konzumovať, zatiaľ čo iný ju odmietne.

Pri výbere potravy preto treba najskôr poznať konkrétný druh pakobylky. Všeobecné pravidlá pre chov Phasmatodea potom môžu slúžiť iba ako základ.

Potravné preferencie sa medzi druhmi líšia

Niektoré pakobylky patria medzi výrazných generalistov. V chove prijímajú viacero druhov rastlín a chovateľ pri nich získava pomerne široký výber.

Iné druhy majú užšie potravné spektrum. Zmena rastliny môže pri nich vyvolať odmietanie potravy, znížiť príjem potravy alebo spôsobiť ďalšie problémy, ak chovateľ nepozná ich prirodzené potravné preferencie.

Potravné preferencie navyše nemožno posudzovať iba podľa toho, či pakobylka začne list okusovať. Chovateľ by mal sledovať, či rastlinu skutočne konzumuje v dostatočnom množstve a či na nej dlhodobo prosperuje.

Medauroidea extradentata (PSG5)

Medauroidea extradentata patrí medzi druhy, ktoré poskytujú chovateľovi pomerne široký výber potravy. V chove tento druh prijíma napríklad černicu, malinu a liesku.

Práve tento druh dobre ukazuje význam poznania potravného spektra konkrétnej pakobylky. Chovateľ nemusí používať iba jeden druh rastliny a môže výber prispôsobiť dostupnosti počas roka.

Široké potravné spektrum však neznamená, že pakobylka prijme každú rastlinu rovnako ochotne. Pri novom zdroji potravy preto chovateľ sleduje jeho prijímanie a zároveň stav celej kolónie.

Sipyloidea sipylus (PSG4)

Sipyloidea sipylus patrí medzi bežne chované pakobylky a v chovateľských podmienkach prijíma viacero druhov rastlín.

Chovatelia pri tomto druhu používajú napríklad černicu, ružu a brečtan. Široký výber potravných rastlín výrazne zjednodušuje celoročný chov, pretože chovateľ môže jednotlivé zdroje meniť podľa dostupnosti.

Aj pri tomto druhu však treba rozlišovať medzi rastlinou, ktorú chovateľské zdroje uvádzajú ako prijímanú, a rastlinou, ktorú chovateľ bez ďalšieho overenia odporučí každému chovateľovi.

Extatosoma tiaratum (PSG9)

Extatosoma tiaratum, známa aj ako pakobylka austrálska, patrí medzi druhy s pomerne širokým potravným spektrom. Chovatelia pri nej využívajú napríklad černicu, malinu, ružu a dub.

Pri tomto druhu má chovateľ k dispozícii viacero potravných rastlín. Môže tak reagovať na sezónne zmeny a nemusí celý chov postaviť iba na jednej rastline.

To však stále neznamená, že každá populácia alebo každý jedinec prijme všetky uvedené rastliny rovnako ochotne.

Niektoré druhy majú užšie nároky

Najväčší problém vzniká vtedy, keď chovateľ prenesie skúsenosť s nenáročným druhom na iný druh pakobylky.

Ak napríklad určitý druh bežne prijíma černicu, neznamená to automaticky, že ju prijme každá pakobylka. Pri druhoch s užším potravným spektrom môže chovateľ potrebovať konkrétne rastliny, ktoré poznáme z ich prirodzeného prostredia alebo z overených chovateľských záznamov.

Pri takýchto druhoch je preto rozumnejšie začať s overenou potravou a ďalšie rastliny skúšať až neskôr.

Rastlina vhodná pre jeden druh nemusí byť vhodná pre druhý

V chove sa často stretávame s odporúčaním typu „pakobylky žerú černicu“. Takéto tvrdenie však príliš zjednodušuje situáciu.

Presnejšie môžeme povedať, že černicu prijímajú mnohé chované druhy pakobyliek. Ani toto tvrdenie však neznamená, že černica vyhovuje všetkým druhom.

Rovnaký princíp platí pri maline, ruži, dube, buku, lieske alebo brečtane. Chovateľ by mal každú rastlinu posudzovať v súvislosti s konkrétnym druhom.

Rozhoduje aj pôvod rastliny

Pri potrave nejde iba o druh rastliny. Chovateľ musí sledovať aj jej pôvod.

Listy z miest pri frekventovaných cestách alebo z intenzívne obhospodarovaných porastov môžu obsahovať nežiaduce látky. Pri rastlinách zo záhrady zase chovateľ musí vedieť, či na ne použil pesticídy alebo iné prípravky na ochranu rastlín.

Najbezpečnejšiu možnosť predstavuje vlastný alebo overený zdroj rastlín bez chemického ošetrenia.

Potravné preferencie sa môžu meniť aj počas roka

Pre chovateľa zohráva významnú úlohu aj sezónna dostupnosť. Rastlina, ktorá poskytuje dostatok listov v lete, nemusí chovateľovi pomôcť počas zimy.

Opadavé dreviny počas zimy strácajú listy, zatiaľ čo niektoré vždyzelené rastliny zostávajú zelené. Pri celoročnom chove preto chovateľ ocení viacero overených potravných rastlín pre konkrétny druh.

Takýto systém znižuje riziko, že chovateľ zostane bez vhodnej potravy v období, keď hlavný zdroj prestane poskytovať dostatok listov.

Ako overiť novú potravnú rastlinu?

Ak chcete pri konkrétnom druhu vyskúšať novú rastlinu, nezačínajte tým, že ňou nahradíte všetku existujúcu potravu.

Praktickejší postup spočíva v ponúknutí menšieho množstva novej rastliny spolu s doterajšou overenou potravou. Sledujte, či ju pakobylky aktívne konzumujú a či na nej pokračujú v bežnom príjme potravy.

Pri druhoch s užším potravným spektrom však experimentovanie nemá nahrádzať overené informácie o ich potrave. Ak máme k dispozícii spoľahlivé údaje o potravných rastlinách konkrétneho druhu, mali by sme ich uprednostniť.

Prečo je dobré mať viac potravných rastlín?

Širší výber môže chovateľovi pomôcť aj pri druhoch, ktoré nemajú výrazne úzke potravné nároky. Jednotlivé rastliny môže striedať podľa dostupnosti a sezóny.

Zároveň tým znižuje závislosť od jediného zdroja. Ak napríklad určitá rastlina počas leta prestane byť dostupná alebo ju poškodí sucho, chovateľ môže siahnuť po inej overenej rastline.

Podmienkou však zostáva, že chovateľ musí pri každej používanej rastline overiť vhodnosť pre konkrétny druh.

Čo by mal chovateľ poznať pred kúpou pakobylky?

Potravné nároky patria medzi základné informácie, ktoré sa oplatí zistiť ešte pred kúpou konkrétneho druhu.

• Aké rastliny druh prijíma?
• Má široké alebo úzke potravné spektrum?
• Ktoré rastliny môže chovateľ využívať počas zimy?
• Koľko potravy spotrebuje dospelá kolónia?
• Môže chovateľ potrebné rastliny pestovať alebo pravidelne zbierať?

Pri druhoch s úzkymi potravnými nárokmi môže dostupnosť potravy rozhodovať o tom, či chovateľ zvládne daný druh dlhodobo a bez zbytočných komplikácií.

Zhrnutie

Neexistuje jeden zoznam potravných rastlín, ktorý by platil pre všetky pakobylky. Jednotlivé druhy sa líšia šírkou potravného spektra a niektoré majú výrazne užšie preferencie.

Medauroidea extradentata (PSG5), Sipyloidea sipylus (PSG4) a Extatosoma tiaratum (PSG9) patria medzi príklady druhov, pri ktorých chovateľ využíva viacero potravných rastlín. Pri inom druhu však rovnaký výber nemusí fungovať.

Pri výbere potravy preto treba vždy začať pri konkrétnom druhu. Až potom má zmysel riešiť, ktoré rastliny sú dostupné, ako ich získavať a ktoré z nich možno využívať počas celého roka.

Fotografia: © bigstockphoto