Pakobylky nemajú silné čeľuste ani jed, ktorým by odrádzali väčšinu predátorov. Napriek tomu majú viacero účinných obranných mechanizmov. Spoliehajú sa najmä na kamufláž, únikové správanie, schopnosť odhodiť končatinu a pri niektorých druhoch aj na chemickú obranu alebo zastrašovanie.

Kamufláž je prvou líniou obrany

Najdôležitejšou obranou mnohých pakobyliek je zostať nepovšimnuté. Ich telo často napodobňuje vetvičku, steblo, kôru alebo list. Tvar tela pritom nie je jediným prvkom. K výslednému efektu prispieva aj sfarbenie a spôsob, akým pakobylka drží telo.

Niektoré druhy počas odpočinku zaujmú polohu, v ktorej ich silueta splýva s vegetáciou. Predátor tak nemusí hmyz vôbec identifikovať ako korisť.

Kamufláž funguje najmä vtedy, keď pakobylka zostane pokojná. Preto môže byť reakcia na nebezpečenstvo paradoxne opačná, než by človek očakával. Namiesto okamžitého úteku môže jedinec zostať nehybný a spoliehať sa na to, že ho predátor prehliadne.

Pakobylky využívajú aj pohybovú kamufláž

Niektoré pakobylky pri pohybe vykonávajú charakteristické kývanie telom. Pohyb môže pripomínať vetvičku alebo list, ktorý sa pohybuje vo vetre.

Takéto správanie má význam najmä v prostredí s prirodzeným pohybom vegetácie. Predátor potom môže mať problém rozlíšiť skutočný hmyz od časti rastliny.

Kamufláž preto neznamená iba „mať rovnakú farbu ako rastlina“. Dôležitý môže byť aj tvar tela, poloha končatín a spôsob pohybu.

Keď kamufláž zlyhá, prichádza únik

Ak predátor pakobylku objaví, môže sa pokúsiť o útek. Jednotlivé druhy sa v schopnosti rýchlo pohybovať výrazne líšia.

Pakobylka môže spadnúť z vegetácie a uniknúť predátorovi smerom k zemi. Tento spôsob obrany využívajú najmä jedince, ktoré dokážu po páde rýchlo zmeniť polohu alebo sa ukryť v podklade a vegetácii.

Niektoré druhy dokážu pri vyrušení prudko odštartovať alebo sa snažia uniknúť rýchlym pohybom končatín. Únik však nemusí znamenať dlhý beh. Niekedy stačí krátky pohyb, ktorý zväčší vzdialenosť medzi pakobylkou a predátorom.

Autotómia: pakobylka môže obetovať končatinu

Jedným z najzaujímavejších obranných mechanizmov pakobyliek je autotómia. Pri ohrození môže jedinec odhodiť končatinu, ktorú uchopil predátor.

Takáto strata môže pakobylke umožniť únik. Končatina pritom nemusí zostať trvalo stratená. U mladých jedincov môže počas ďalších zvliekaní postupne dorásť, hoci jej obnova nemusí byť pri každom zvliekaní úplná.

Pre chovateľa má tento mechanizmus praktický význam. Ak pakobylku drží za končatinu alebo sa jej končatina zachytí v nevhodnom mieste, môže dôjsť k jej strate aj bez útoku predátora.

Chemická obrana nie je rovnaká pri všetkých druhoch

Niektoré pakobylky používajú aj chemickú obranu. Obranné látky môžu produkovať špecializované žľazy a pri ohrození ich môžu vypustiť smerom k predátorovi.

Účinok týchto látok sa medzi druhmi líši. Môže ísť o nepríjemný zápach, dráždivý účinok alebo látky, ktoré predátora odradia od ďalšieho útoku.

Výraznú chemickú obranu poznáme napríklad pri niektorých zástupcoch rodu Anisomorpha. Ich obranný sekrét môže pri kontakte s očami alebo pokožkou spôsobiť výrazné podráždenie.

Nie je preto správne predpokladať, že všetky pakobylky používajú chemickú obranu. Ide o mechanizmus viazaný na konkrétne skupiny a druhy.

Zastrašovanie môže predátora prekvapiť

Niektoré pakobylky sa nespoliehajú iba na ukrytie. Pri ohrození môžu zmeniť držanie tela a odhaliť časti tela, ktoré predtým nebolo vidieť.

Predátor môže zrazu uvidieť kontrastné sfarbenie, výrazné škvrny, ostne alebo inú štruktúru. Takáto náhla zmena môže predátora na okamih zaskočiť a vytvoriť priestor na únik.

Pri niektorých druhoch môže obranné správanie zahŕňať aj roztiahnutie krídel, zdvihnutie bruška alebo vystavenie končatín. Konkrétna reakcia však závisí od druhu.

Prečo pakobylka niekedy spadne na zem?

Pád nemusí byť prejavom slabosti. Pri vyrušení môže ísť o súčasť únikového správania.

Predátor, ktorý zaútočí na pakobylku sediacu na konári, môže očakávať, že korisť zostane na rovnakom mieste. Náhly pád zmení jej polohu a môže predátorovi skomplikovať ďalší útok.

V prirodzenom prostredí navyše zem a opadanka poskytujú množstvo miest na ukrytie. Pakobylka preto nemusí zostať na pôvodnej rastline, aby mala šancu uniknúť.

Obrana závisí od druhu aj veku

Nie všetky pakobylky používajú rovnakú kombináciu obranných mechanizmov. Rozdiely súvisia s ich stavbou tela, spôsobom života aj prostredím, v ktorom sa pohybujú.

Iné možnosti má veľký okrídlený dospelý jedinec a iné drobná nymfa. Mladé pakobylky sa často viac spoliehajú na ukrytie a pasívnu obranu, zatiaľ čo dospelé jedince môžu využívať aj aktívnejší únik alebo chemickú obranu.

Aj preto nemožno správanie jednej často chovanej pakobylky automaticky považovať za typické pre celý rad Phasmatodea.

Čo obranné správanie znamená pre chovateľa?

Niektoré obranné reakcie možno pozorovať aj v insektáriu. Pakobylka môže pri vyrušení stuhnúť, začať sa kývať, spadnúť alebo sa pokúsiť uniknúť.

Pri manipulácii preto treba počítať s tým, že jedinec nemusí zostať na mieste. Prudký pohyb môže spustiť únikovú reakciu a zvýšiť riziko pádu alebo poškodenia končatín.

Pri druhoch s chemickou obranou treba poznať konkrétny obranný mechanizmus ešte pred manipuláciou. Chovateľ by mal vedieť, či daný druh produkuje dráždivý sekrét a akým spôsobom ho používa.

Pakobylky kombinujú viac obranných mechanizmov

Úspešná obrana pakobyliek nestojí na jedinom mechanizme. Predátor môže najskôr hmyz prehliadnuť vďaka kamufláži. Ak ho objaví, pakobylka môže zostať nehybná, pokúsiť sa uniknúť, spadnúť z vegetácie alebo obetovať končatinu.

Pri druhoch s chemickou obranou môže nasledovať aj použitie obranného sekrétu. Iné druhy môžu predátora zastrašiť náhlou zmenou postoja alebo odhalením kontrastných častí tela.

Práve kombinácia týchto mechanizmov umožňuje pakobylkám prežiť napriek tomu, že sa z hľadiska fyzickej obrany nemôžu spoliehať na silný útok.

Zhrnutie

Pakobylky sa pred predátormi bránia viacerými spôsobmi. Najdôležitejšiu úlohu má kamufláž, ktorá im umožňuje splynúť s vegetáciou. Ak predátor hmyz odhalí, môže nasledovať únik, pád, autotómia končatiny alebo pri niektorých druhoch chemická obrana.

Niektoré pakobylky využívajú aj zastrašovacie správanie, pri ktorom náhle zmenia postoj alebo odhalia kontrastné časti tela. Konkrétny spôsob obrany však závisí od druhu, veku a situácie.

Fotografia: © bigstockphoto