Pakobylky majú oči aj sluchové orgány, ich zmyslové schopnosti však fungujú inak ako u človeka. Zložené oči vnímajú svetlo a pohyb, zatiaľ čo pri sluchu zohrávajú dôležitú úlohu vibrácie a mechanické podnety.

Pri chove pakobyliek si možno všimnúť, že reagujú na svetlo, pohyb alebo otras insektária. Ich reakcie však nemožno vysvetľovať rovnakým spôsobom ako správanie cicavcov. Pakobylky majú jednoduchšiu zmyslovú sústavu, ktorá je prispôsobená životu hmyzu.

Majú pakobylky oči?

Áno. Pakobylky majú zložené oči, ktoré sa nachádzajú po stranách hlavy. Zložené oko tvorí veľké množstvo drobných jednotiek nazývaných omatídiá. Každá z nich zachytáva časť svetelného obrazu.

Okrem zložených očí majú pakobylky aj jednoduché svetlocitlivé orgány nazývané ocelli. Ich význam súvisí predovšetkým s vnímaním intenzity svetla.

Zrak pakobyliek preto nemožno porovnávať s ľudským zrakom. Nejde o systém určený na vytváranie detailného obrazu okolia. Pre pakobylku je dôležitejšie rozpoznať zmeny svetla, pohyb a obrysy okolitého prostredia.

Ako pakobylky vidia?

Zložené oči umožňujú pakobylkám zachytávať zmeny v okolí. Dôležitú úlohu pritom zohráva pohyb. Pakobylka môže reagovať na pohybujúci sa objekt alebo zmenu polohy predmetu v jej zornom poli.

Takéto vnímanie má význam aj pri obrane. Mnohé druhy sa spoliehajú na kamufláž a počas dňa zostávajú nehybné. Ak sa však v ich blízkosti objaví pohyb, môžu naň reagovať zmenou polohy alebo únikom.

Citlivosť na svetlo zároveň pomáha synchronizovať aktivitu s denným a nočným cyklom. Mnohé pakobylky sa počas dňa ukrývajú alebo zostávajú nehybné a väčšiu aktivitu prejavujú po zotmení.

Vnímajú pakobylky tmu a svetlo?

Áno. Pakobylky dokážu rozlišovať zmeny intenzity svetla. Ich svetlocitlivé orgány poskytujú informácie o tom, či je okolité prostredie svetlé alebo tmavé.

Pre chovateľa je preto dôležité rešpektovať prirodzený svetelný režim. Neustále osvetlenie insektária nie je vhodné. Pakobylka potrebuje obdobie svetla aj tmy, ktoré zodpovedá prirodzenému dennému cyklu.

Svetlo zároveň ovplyvňuje jej aktivitu. Ak pakobylku pozorujete počas dňa, môžete ju nájsť takmer bez pohybu. Po zotmení sa jej správanie často výrazne zmení.

Ako sa pakobylky orientujú?

Pakobylka sa pri orientácii nespolieha iba na zrak. Informácie získava aj pomocou tykadiel, mechanoreceptorov a ďalších zmyslových orgánov.

Tykadlá jej pomáhajú skúmať bezprostredné okolie. Zachytávajú chemické a mechanické podnety a umožňujú pakobylke reagovať na predmety, rastliny alebo iné jedince v jej blízkosti.

Pri pohybe po konároch a listoch má význam aj hmat. Pakobylka potrebuje neustále získavať informácie o povrchu, ktorého sa dotýka nohami a ďalšími časťami tela.

Orientáciu preto nemožno vysvetľovať iba tým, že pakobylka „vidí cestu“. Využíva kombináciu viacerých zmyslov.

Majú pakobylky uši?

Pakobylky nemajú uši v rovnakom zmysle ako človek. To však neznamená, že nedokážu vnímať mechanické alebo zvukové podnety.

Hmyz využíva rôzne typy mechanoreceptorov, ktoré zachytávajú pohyb, tlak a vibrácie. Pri jednotlivých skupinách hmyzu sa tieto orgány líšia svojou stavbou aj umiestnením.

Pri pakobylkách preto nie je správne predstaviť si sluch ako ľudský sluch. Ich zmyslová sústava je výrazne viac zameraná na mechanické podnety a vibrácie.

Počujú pakobylky zvuky?

Pri pakobylkách nemožno hovoriť o počutí zvuku rovnakým spôsobom ako u človeka. Niektoré druhy dokážu vnímať mechanické podnety spôsobené pohybom vzduchu alebo vibráciami.

To však neznamená, že pakobylka vníma ľudskú reč alebo hudbu rovnakým spôsobom ako človek. Pri reakcii na zvuk môže v skutočnosti ísť o reakciu na vibrácie, pohyb vzduchu alebo otras podkladu.

Vnímajú pakobylky vibrácie?

Áno. Vibrácie predstavujú pre mnohé druhy hmyzu dôležitý zdroj informácií a pakobylky nie sú výnimkou. Mechanoreceptory umožňujú zachytiť pohyb a vibrácie, ktoré vznikajú v okolí.

Pakobylka môže napríklad reagovať na otras konára alebo podkladu. Takýto podnet môže signalizovať prítomnosť iného živočícha alebo narušenie prostredia.

Vibrácie zároveň súvisia s komunikáciou niektorých druhov. Hmyz môže vytvárať mechanické signály pohybom tela alebo kontaktom s podkladom. Ich význam však závisí od konkrétneho druhu.

Ako medzi sebou pakobylky komunikujú?

Komunikácia pakobyliek je menej nápadná ako komunikácia mnohých iných živočíchov. Pri niektorých druhoch zohrávajú úlohu chemické signály, dotyk a mechanické podnety.

Významnú úlohu môže mať aj feromónová komunikácia. Chemické látky umožňujú jedincovi získavať informácie o inom jedincovi bez priameho vizuálneho kontaktu.

Pri rozmnožovaní sa môžu uplatňovať aj dotykové a vibračné signály. Ich význam sa však medzi jednotlivými druhmi líši, preto nemožno jeden spôsob komunikácie pripísať všetkým pakobylkám.

Prečo pakobylka reaguje, keď sa priblížite k insektáriu?

Pakobylka môže reagovať na pohyb človeka, aj keď ho nevníma rovnakým spôsobom ako človek. Zachytiť môže zmenu svetla, pohyb objektu v zornom poli, vibrácie alebo pohyb vzduchu.

Ak sa jej dotknete alebo zatrasiete s insektáriom, reakcia môže byť ešte výraznejšia. Pakobylka môže zamrznúť, zmeniť polohu, pustiť sa podkladu alebo sa pokúsiť uniknúť.

Takáto reakcia preto nemusí znamenať, že pakobylka človeka „vidí“ alebo „počuje“ v ľudskom zmysle. Reaguje na súbor podnetov, ktoré jej zmyslová sústava dokáže zachytiť.

Čo to znamená pre chov?

Zmyslové schopnosti pakobyliek treba zohľadniť aj pri chove. Prudké pohyby, otrasy a zbytočná manipulácia môžu jedinca vyrušiť alebo vyvolať obrannú reakciu.

Pri pozorovaní je preto lepšie pohybovať sa pokojne a s insektáriom nemanipulovať viac, ako je potrebné. Zároveň treba zabezpečiť pravidelný svetelný a tmavý režim.

Ak chcete sledovať prirodzenú aktivitu pakobyliek, najviac informácií získate večer. Vtedy sa mnohé druhy začínajú pohybovať, vyhľadávať potravu a skúmať okolie.

Záver

Pakobylky majú zložené oči a dokážu vnímať svetlo, pohyb a zmeny v okolí. Ich zrak však funguje inak ako ľudský a nemožno predpokladať, že vidia prostredie rovnako detailne ako človek.

Pakobylky zároveň nemajú uši podobné ľudským ušiam. Mechanoreceptory im však umožňujú vnímať vibrácie, pohyb a ďalšie mechanické podnety. Pri komunikácii môžu podľa druhu využívať chemické, dotykové a vibračné signály.

Pre chovateľa z toho vyplýva jednoduchý záver: pakobylka vníma svoje okolie oveľa komplexnejšie než iba pomocou zraku. Svetlo, pohyb, dotyk, vibrácie aj chemické podnety jej pomáhajú orientovať sa, vyhľadávať potravu, rozmnožovať sa a reagovať na nebezpečenstvo.

Fotografia: © bigstockphoto