Práve tento prvý dojem je však klamlivý.

Pakobylky patria medzi biologicky pozoruhodné skupiny hmyzu. Niektoré dokonale napodobňujú vetvičky alebo listy, iné používajú chemickú či mechanickú obranu, niektoré samice dokážu vytvárať potomstvo bez párenia a zástupcovia radu Phasmatodea patria medzi najdlhší hmyz na svete.

V domácich podmienkach pritom nejde o náročného chovanca, ak chovateľ rozumie jeho základným potrebám. Pakobylka nepotrebuje výcvik ani intenzívnu manipuláciu. Potrebuje však vhodnú potravu, priestor na zvliekanie, primeranú teplotu, vlhkosť a dobrú ventiláciu.

Pozrime sa na desať vlastností, ktoré z pakobyliek robia oveľa zaujímavejšie domáce zvieratá, než by sa mohlo zdať.

1. Pakobylka nie je chrobák, ale špecialista na maskovanie

Pakobylky patria do radu Phasmatodea, ktorý zahŕňa pakobylky aj listovky. Ide o bylinožravý hmyz, ktorého spoločným znakom je okrem iného mimoriadna schopnosť splynúť s vegetáciou.

V prírode totiž nejde o to, aby pakobylka predátora premohla. Často je pre ňu výhodnejšie, keď ju predátor vôbec nezaregistruje.

Preto vznikli telá pripomínajúce vetvičky, stopky alebo listy. Kamufláž však nespočíva iba v tvare tela. Dôležitú úlohu zohráva aj sfarbenie, držanie tela a správanie.

Niektoré pakobylky zostávajú takmer nehybné, keď sa k nim približuje nebezpečenstvo. Iné pri pohybe využívajú zvláštne kývanie, ktoré môže pripomínať vetvičku pohybujúcu sa vo vetre.

Výsledkom je obranný mechanizmus, ktorý funguje na princípe: ak vyzerám ako súčasť rastliny, nemusím predátorovi dokazovať, že som nebezpečná korisť.

Nie všetky pakobylky však vyzerajú ako hnedý konár. Medzi druhmi nájdeme aj výrazne zelené, listovité, ostnité alebo dokonca pestro sfarbené formy.

2. Niektoré pakobylky sa rozmnožujú bez samca

Jednou z najpozoruhodnejších vlastností pakobyliek je partenogenéza – vývoj potomstva z neoplodnených vajíčok.

Pri niektorých druhoch môže samica vytvárať životaschopné vajíčka aj bez toho, aby sa predtým spárila so samcom. V populáciách pakobyliek sa preto môžeme stretnúť s pohlavným rozmnožovaním, fakultatívnou partenogenézou aj s líniami, ktoré sa rozmnožujú výlučne partenogeneticky.

Nejde pritom o jednoduchú biologickú kuriozitu. Partenogenéza je u pakobyliek predmetom intenzívneho evolučného výskumu. Moderné štúdie ukazujú, že sa tento spôsob rozmnožovania v skupine vyvíjal opakovane a môže mať viacero mechanizmov a evolučných pôvodov.

Pre chovateľa má partenogenéza veľmi praktický dôsledok. Jedna samica môže založiť novú generáciu aj bez prítomnosti samca.

To je jeden z dôvodov, prečo sa počet pakobyliek v chove môže zvýšiť oveľa rýchlejšie, než začínajúci chovateľ očakáva.

Jedna pakobylka teda nemusí byť začiatkom jedného jedinca. V závislosti od druhu môže byť začiatkom celej chovnej línie.

3. Pakobylka rastie tak, že opustí vlastnú „kožu“

Pakobylka nemôže jednoducho zväčšovať svoj pevný vonkajší obal. Jej telo chráni exoskelet a ten sa s rastúcim telom nedokáže neobmedzene rozťahovať.

Preto musí pravidelne zvliekať starý obal a vytvoriť nový.

Pred zvlekom sa pod starým exoskeletom vytvorí nová pokožka. Keď príde správny okamih, starý obal praskne a pakobylka sa z neho začne postupne vysúvať. Po úspešnom zvlečení zostáva nový exoskelet určitý čas mäkký a postupne tvrdne.

Práve zvliekanie je jedným z najcitlivejších okamihov celého chovu.

Pakobylka musí mať dostatok priestoru, aby mohla voľne visieť a vytiahnuť z pôvodného obalu celé telo aj končatiny. Ak narazí na prekážku alebo spadne v nesprávnom okamihu, môže dôjsť k vážnemu poškodeniu.

Preto má pri insektáriu veľký význam jeho výška. Chovateľ nepotrebuje iba dostatok priestoru na pohyb po dne. Potrebuje predovšetkým dostatok vertikálneho priestoru na zvliekanie.

4. Pakobylka je domáce zviera, ktoré nepotrebuje typickú interakciu

Pakobylka sa od psa, mačky alebo hlodavca líši nielen veľkosťou, ale predovšetkým vzťahom k človeku.

Nie je to zviera, ktoré potrebuje spoločnosť človeka. Nevyžaduje výcvik, prechádzky ani hru. Jej chov stojí predovšetkým na pozorovaní a vytvorení vhodného prostredia.

Pre človeka, ktorý chce zviera pravidelne pozorovať a sledovať jeho vývoj, môže byť práve toto veľmi atraktívne. Pakobylka pritom nie je úplne „neaktívna“. Pri bližšom pozorovaní možno sledovať kŕmenie, pohyb, zvliekanie, obranné správanie, rozmnožovanie aj vývoj od nymfy po dospelca.

Čaro chovu preto nespočíva v tom, že pakobylku človek neustále berie do ruky. Spočíva skôr v tom, že pri pravidelnom pozorovaní začne vnímať detaily, ktoré pri prvom pohľade vôbec nevidel.

5. Je nenáročná, ale nie nezničiteľná

Pakobylky majú povesť nenáročných domácich zvierat. Toto označenie má svoje opodstatnenie, ale nesmie viesť k predstave, že im možno vytvoriť ľubovoľné podmienky.

Pri mnohých bežne chovaných druhoch postačuje izbová teplota. Chovateľ však musí zabezpečiť vhodnú potravnú rastlinu, dostatočný priestor, výmenu vzduchu a podmienky potrebné na bezpečné zvliekanie.

Potrava zároveň musí pochádzať z bezpečného zdroja. Rastliny ošetrené pesticídmi môžu byť pre pakobylky nebezpečné. Neznámy pôvod listov preto predstavuje podstatne väčší problém než ich samotná dostupnosť.

Rovnako dôležitá je rovnováha medzi vlhkosťou a ventiláciou. Príliš suché prostredie nemusí vyhovovať niektorým druhom, ale ani trvalo mokré a zle vetrané insektárium nie je ideálne. Pri nadmernej vlhkosti môže začať plesnivieť potrava a organické zvyšky.

Pakobylka teda nepotrebuje veľa, ale to, čo potrebuje, musí fungovať správne.

6. Pod názvom pakobylka sa skrýva obrovská rozmanitosť

Predstava typickej pakobylky ako štíhleho hnedého konárika predstavuje iba malú časť reality.

Rad Phasmatodea zahŕňa druhy s veľmi rozdielnym vzhľadom, veľkosťou aj spôsobom života. Niektoré sú tenké a dlhé, iné majú široké listovité telo. Ďalšie sú mohutné, ostnité a na prvý pohľad pôsobia takmer pancierovane.

Rozdiely existujú aj v potrave. Mnohé druhy prijímajú viacero druhov rastlín, zatiaľ čo iné majú omnoho užšie potravné spektrum.

Aj preto sa nedá vytvoriť jediný univerzálny návod na chov všetkých pakobyliek. Informácia, ktorá platí pre bežný druh chovaný pri izbovej teplote, nemusí automaticky platiť pre špecializovanejší druh.

Pre skúseného chovateľa je preto názov druhu dôležitejší než samotné označenie „pakobylka“.

7. Niektoré druhy patria medzi najväčší hmyz na svete

Pakobylky patria medzi rekordérov sveta hmyzu. Rod Phobaeticus zahŕňa najdlhšie známe žijúce druhy hmyzu a pri rekordných exemplároch treba rozlišovať medzi samotným telom a celkovou dĺžkou vrátane vystretých končatín.

Medzi ďalšie výrazné rekordéry patrí Heteropteryx dilatata. Mohutné samice tohto druhu patria medzi najťažšie známe pakobylky a gravidné samice môžu dosahovať hmotnosť viac než 65 gramov.

Pri týchto údajoch je dôležité rozlišovať medzi vedecky zdokumentovaným rekordom, maximálnou hodnotou uvádzanou pre druh a údajom nameraným na konkrétnom chovnom jedincovi. Pri pakobylkách môže výsledný dojem výrazne ovplyvniť aj spôsob merania.

Rozmery sú však zaujímavé ešte z iného dôvodu. Veľká pakobylka neznamená iba väčšie zviera. Znamená aj úplne iné nároky na výšku insektária, priestor na zvliekanie a množstvo potravy.

8. Keď kamufláž zlyhá, niektoré pakobylky majú pripravený ďalší plán

Kamufláž je iba jedna z možností, ako sa pakobylky bránia pred predátormi.

Niektoré druhy majú na nohách výrazné ostne. Pri ohrození ich môžu použiť mechanicky – prudkým pohybom nôh sa snažia predátora odradiť alebo mu spôsobiť nepríjemný podnet.

Iné druhy využívajú výstražné sfarbenie, náhle roztvorenie krídel, zvuky alebo chemické obranné látky.

Niektoré pakobylky dokonca predstierajú smrť. Po vyrušení môžu stuhnúť a zostať nehybné, prípadne spadnúť z rastliny. Pre predátora tak prestanú pripomínať aktívnu korisť.

Obrana pakobyliek teda nie je jeden univerzálny mechanizmus. Evolúcia vytvorila viacero stratégií a jednotlivé druhy ich kombinujú rôznym spôsobom.

9. Z jedného insektária môže veľmi rýchlo vzniknúť problém s počtom jedincov

Začínajúci chovateľ často rieši otázku, koľko pakobyliek si kúpiť. Pri niektorých druhoch však treba rovnako skoro riešiť opačnú otázku: koľko ich bude o niekoľko mesiacov.

Pakobylky môžu vytvárať veľké množstvo vajíčok a pri partenogenetických druhoch nepotrebuje samica na vytvorenie ďalšej generácie samca.

Vajíčka pritom nemusia na prvý pohľad vyzerať ako niečo, čo by malo zásadne zmeniť chov. Malé útvary na dne insektária však môžu postupne viesť k desiatkam ďalších jedincov.

Preto je pri chove potrebné myslieť na populačnú dynamiku. Ak chovateľ nechce početnú kolóniu, mal by riešiť vajíčka priebežne, nie až v okamihu, keď sa v insektáriu objavia prvé desiatky mladých.

Pri druhovej identifikácii je navyše dôležité vedieť, či konkrétny druh využíva partenogenézu a akým spôsobom sa rozmnožuje.

10. Najzaujímavejšie na pakobylke je to, že sa mení pred očami

Pakobylka nie je zaujímavá iba jedným rekordom alebo jednou biologickou zvláštnosťou. Jej životný cyklus spája viacero javov, ktoré sa pri bežných domácich zvieratách pozorujú úplne inak.

Z vajíčka sa vyliahne nymfa, ktorá sa podobá dospelému jedincovi. Postupne rastie, opakovane sa zvlieka a mení svoje proporcie. Nakoniec dospeje, rozmnožuje sa a pri niektorých druhoch môže samica vytvoriť ďalšiu generáciu aj bez párenia.

Celý tento proces možno pozorovať priamo v insektáriu.

To je možno najväčšia hodnota pakobyliek ako domácich zvierat. Nie sú zaujímavé preto, že by boli interaktívne v tradičnom zmysle slova. Sú zaujímavé preto, že človeku umožňujú sledovať biológiu zvieraťa z bezprostrednej blízkosti.

Čo potrebuje pakobylka v domácnosti?

Základné vybavenie nie je rozsiahle, ale jednotlivé prvky musia zodpovedať konkrétnemu druhu.

• Insektárium s dostatočnou výškou na bezpečné zvliekanie.
• Vhodnú potravnú rastlinu z bezpečného a chemicky neošetreného zdroja.
• Dostatočnú ventiláciu, aby sa nehromadila kondenzácia a plesne.
• Primeranú teplotu podľa nárokov konkrétneho druhu.
• Vhodnú vlhkosť a podľa druhu aj pravidelné rosenie.
• Priestor, v ktorom môže pakobylka pokojne visieť počas zvliekania.

Pri chove zároveň netreba zabúdať na vajíčka. Pri druhoch, ktoré sa ľahko rozmnožujú, môže byť práve regulácia počtu potomstva prakticky najväčšou úlohou chovateľa.

Je pakobylka vhodné domáce zviera?

Pre človeka, ktorý očakáva od domáceho zvieraťa kontakt, výcvik a výraznú sociálnu väzbu, pakobylka pravdepodobne nebude tým správnym výberom.

Pre človeka so záujmom o prírodu, bezstavovce a pozorovanie živočíchov však môže byť veľmi zaujímavým chovancom. Nezaberá veľa priestoru, neprodukuje hluk a pri vhodnom druhu nevyžaduje komplikované vybavenie.

To však neznamená, že ide o „hračku“, ktorú možno bez následkov položiť do ľubovoľnej nádoby. Pakobylka je stále živý organizmus s konkrétnymi biologickými potrebami.

Najmä pri zvliekaní je citlivá a pri nevhodnej potrave môže utrpieť vážne následky. Chov preto stojí skôr na správnom prostredí než na množstve manipulácie.

Pakobylky v skratke

Pakobylka nie je nudná. Len sa na ňu treba pozerať inak.

Na prvý pohľad je pakobylka možno jedným z najmenej nápadných domácich zvierat. Nešteklí, nešteká, nebehá za človekom a väčšinu času sa nesnaží upútať pozornosť.

Ak sa však na ňu človek pozrie z pohľadu biológie, obraz sa úplne zmení.

Je to hmyz, ktorý dokáže napodobniť rastlinu tak presvedčivo, že sa stane jej vizuálnou súčasťou. Rastie prostredníctvom opakovaného zvliekania. Niektoré jeho druhy patria medzi najdlhší hmyz na planéte. Niektoré samice dokážu vytvárať potomstvo bez samca. A keď kamufláž nestačí, jednotlivé druhy môžu siahnuť po ostňoch, výstražnom sfarbení, predstieraní smrti či chemickej obrane.

Práve preto je pakobylka zaujímavým domácim zvieraťom. Nie preto, že by od človeka vyžadovala veľa pozornosti, ale preto, že pri pozorovaní odhaľuje jeden biologický detail za druhým.

Na začiatku môže človek v insektáriu vidieť iba konár. Po čase už vidí zviera, ktoré sa dokáže dokonale ukryť, niekoľkokrát za život zmeniť svoj vonkajší obal, vytvoriť potomstvo bez partnera a patriť medzi najväčších zástupcov svojho sveta.

Často kladené otázky

Sú pakobylky vhodné ako domáce zvieratá?

Áno, najmä pre ľudí, ktorí chcú živočícha pozorovať a zaujíma ich biológia. Pri vhodnom druhu je chov pomerne jednoduchý, ale stále vyžaduje správnu potravu, priestor a stabilné podmienky.

Potrebujú pakobylky samca?

Nie vždy. Viaceré druhy využívajú partenogenézu, takže samica môže vytvoriť životaschopné potomstvo bez párenia. Spôsob rozmnožovania však závisí od konkrétneho druhu a populácie.

Čo pakobylky jedia?

Pakobylky sú bylinožravce. Jednotlivé druhy však nemajú rovnaké potravné nároky. Mnohé chované druhy prijímajú napríklad černicu, ružu, hloh, dub alebo ďalšie vhodné rastliny.

Potrebujú pakobylky veľké insektárium?

Rozhoduje najmä druh a počet jedincov. Priestor musí umožniť voľný pohyb a predovšetkým bezpečné zvliekanie. Pri dlhších druhoch je preto dôležitejšia výška než veľká plocha dna.

Môžem pakobylku chytiť do ruky?

Niektoré druhy možno opatrne nechať prejsť na ruku, ale manipulácia by mala byť šetrná. Nikdy netreba pakobylku chytať za nohy alebo telo násilím a počas zvliekania je najlepšie nechať ju úplne bez zásahov.

Ako dlho pakobylky žijú?

Životnosť sa výrazne líši podľa druhu, pohlavia a podmienok chovu. Preto neexistuje jedno číslo platné pre všetky pakobylky.

Môže jedna pakobylka založiť celý chov?

Pri partenogenetických druhoch áno. Jedna samica môže produkovať životaschopné vajíčka bez predchádzajúceho párenia, takže populácia môže postupne narásť aj bez samca.

Prečo sú pakobylky také veľké?

Veľkosť sa medzi jednotlivými druhmi výrazne líši. Niektoré patria medzi najdlhší hmyz na svete a ich predĺžené telo a končatiny sú súčasťou adaptácií spojených so životom v vegetácii a kamuflážou.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Pakobylky ako domáce zvieratá: 10 zaujímavých faktov je zobrazený ako prvý na Pakobylky.sk.

Ak však pakobylka prestane žrať úplne a stav trvá dlhšie, treba skontrolovať podmienky v insektáriu, potravu aj samotné zviera. Dôležité je pritom sledovať viac znakov naraz. Samotný fakt, že na liste nevidíte čerstvé požerky, ešte nemusí znamenať problém.

Pakobylka nemusí žrať stále rovnako

Množstvo prijatej potravy sa počas života pakobylky mení. Mladé nymfy často prijímajú potravu pravidelne, pretože rýchlo rastú. U väčších jedincov sa príjem potravy môže meniť podľa fázy vývoja a aktuálneho stavu.

Preto treba rozlišovať medzi tým, že pakobylka žerie menej, a tým, že o potravu úplne stratila záujem.

Ak sa stále pohybuje, reaguje normálne, vyzerá zdravo a pravidelne sa objavuje nový trus, krátkodobé zníženie príjmu potravy nemusí predstavovať problém.

Blíži sa zvliekanie

Jednou z prirodzených príčin zníženého príjmu potravy je blížiace sa zvliekanie. Pakobylka pred zvlekom mení svoje správanie a môže prestať prijímať potravu alebo ju prijímať podstatne menej.

Pred samotným zvliekaním môže byť menej aktívna. Často sa zdržiava na vhodnom mieste, kde má dostatok priestoru na zavesenie tela. Počas zvliekania potravu samozrejme neprijíma.

V tomto období je preto dôležitejšie zabezpečiť vhodné podmienky než pakobylku nútiť k potrave. Predovšetkým potrebuje dostatok priestoru, vhodnú vlhkosť a bezpečné miesto, z ktorého môže po starom obale voľne vysunúť telo.

Po úspešnom zvlečení nemusí začať žrať okamžite. Môže určitý čas zostať menej aktívna a následne sa k potrave postupne vrátiť.

Nevhodná alebo nechutná potrava

Ak pakobylka potravu odmieta, prvou otázkou by malo byť, či ide o rastlinu, ktorú daný druh skutočne prijíma.

Jednotlivé druhy pakobyliek nemajú rovnaké potravné nároky. Mnohé bežne chované druhy dobre prijímajú černicu, ružu, hloh, dub alebo ďalšie vhodné rastliny, iné druhy však môžu byť oveľa špecializovanejšie.

Problém môže vzniknúť aj vtedy, keď je rastlina síce pre daný druh vhodná, ale listy sú staré, zvädnuté alebo inak nekvalitné. Pakobylky často uprednostnia čerstvé listy pred poškodenou potravou.

Skontrolujte, či je potrava čerstvá

Listy vložené do insektária by mali zostať čo najdlhšie čerstvé. Zvädnuté alebo vysychajúce listy môžu stratiť atraktivitu a pakobylka ich môže prijímať menej.

Pri kŕmení vo vode treba zároveň sledovať, či rastlina nezostáva príliš dlho vo vode, nezačína hniť alebo neplesnivieť. Staré a poškodené časti je lepšie pravidelne odstraňovať.

Ak máte podozrenie, že potrava nie je vhodná, skúste ponúknuť čerstvé listy inej overenej potravnej rastliny, ktorú daný druh bežne prijíma.

Pozor na chemicky ošetrené rastliny

Jedným z najnebezpečnejších problémov môže byť potrava s neznámym pôvodom. Listy z okrasných rastlín, záhradných centier alebo miest, kde sa používali pesticídy, nemusia byť pre pakobylky bezpečné.

Insekticídy sú určené na ničenie alebo potláčanie hmyzu. Pakobylka preto môže na kontaminované listy reagovať odmietaním potravy, ale následky môžu byť aj oveľa vážnejšie.

Ak neviete spoľahlivo vylúčiť chemické ošetrenie rastliny, nepoužívajte ju ako potravu. Samotné opláchnutie listov nemusí zaručiť odstránenie všetkých rezíduí.

Problém môže byť v insektáriu

Ak potrava je vhodná a čerstvá, skontrolujte podmienky chovu. Pakobylky reagujú na teplotu, vlhkosť a kvalitu vzduchu.

Príliš vysoká alebo nízka teplota môže ovplyvniť aktivitu aj príjem potravy. Podobne môže pôsobiť dlhodobo nevhodná vlhkosť alebo zle nastavená ventilácia.

Insektárium by preto nemalo byť ani trvalo premočené, ani výrazne presušené. Požiadavky sa však medzi druhmi líšia, preto treba vychádzať predovšetkým z podmienok vhodných pre konkrétny druh.

Príliš vysoká teplota

Prehrievanie môže byť problémom najmä v malých insektáriách umiestnených pri okne. Priame slnko môže vnútornú teplotu zvýšiť oveľa viac než teplotu v miestnosti.

Ak pakobylka prestala žrať počas horúceho počasia, skontrolujte teplotu priamo pri insektáriu. Neriešte pritom iba teplotu v miestnosti. Dôležité je prostredie, v ktorom sa pakobylka skutočne nachádza.

Insektárium treba chrániť pred priamym slnkom a zabezpečiť primeranú výmenu vzduchu.

Príliš suché alebo príliš vlhké prostredie

Vlhkosť ovplyvňuje správanie mnohých druhov pakobyliek. Niektoré druhy potrebujú pravidelné rosenie, iné zvládajú podstatne suchšie podmienky.

Pri príliš suchom prostredí môže mať pakobylka problém s príjmom vody a zvliekaním. Naopak, trvalo premočené a zle vetrané insektárium podporuje kondenzáciu, plesne a zhoršenie kvality potravy.

Rosenie preto treba prispôsobiť druhu, teplote a ventilácii. Cieľom nie je udržiavať insektárium neustále mokré.

Skontrolujte ventiláciu

Slabá výmena vzduchu môže zmeniť podmienky v insektáriu aj vtedy, keď teplota a vlhkosť na prvý pohľad vyzerajú správne.

Ak sa na stenách dlhodobo drží kondenzácia, potrava rýchlo plesnivie alebo je vzduch v insektáriu neustále veľmi vlhký, skontrolujte vetracie otvory.

Dobrá ventilácia pomáha udržiavať stabilnejšie prostredie a zároveň predlžuje životnosť potravy.

Pakobylka môže odmietať potravu aj po presťahovaní

Nové prostredie môže dočasne zmeniť správanie pakobylky. Po premiestnení do nového insektária môže byť menej aktívna a nemusí okamžite začať prijímať potravu.

V takom prípade jej doprajte pokoj a zabezpečte správne podmienky. Neustále manipulovanie s pakobylkou môže stres zbytočne predlžovať.

Čo ak pakobylka prestane žrať úplne?

Ak pakobylka potravu úplne ignoruje, postupujte systematicky:

1. Skontrolujte zvliekanie. Pozrite sa, či sa blíži ďalší zvlek.
2. Skontrolujte potravu. Ponúknite čerstvé listy overenej potravnej rastliny.
3. Skontrolujte pôvod potravy. Vylúčte rastliny s neznámym chemickým ošetrením.
4. Skontrolujte teplotu. Zmerajte ju priamo pri insektáriu.
5. Skontrolujte vlhkosť. Zohľadnite požiadavky konkrétneho druhu.
6. Skontrolujte ventiláciu. Hľadajte trvalú kondenzáciu, pleseň a zatuchnutý vzduch.
7. Sledujte správanie a vzhľad. Všímajte si aktivitu, držanie tela, poškodenie končatín a ďalšie nezvyčajné prejavy.

Takýto postup je užitočnejší než okamžitá výmena všetkého v insektáriu. Ak naraz zmeníte potravu, teplotu, vlhkosť aj umiestnenie chovu, neskôr bude ťažké zistiť, čo problém spôsobilo.

Kedy už nejde iba o bežné nechutenstvo?

Krátkodobé zníženie príjmu potravy nemusí znamenať problém. Väčšiu pozornosť si zaslúži situácia, keď pakobylka prestane žrať a zároveň sa zmení jej správanie alebo vzhľad.

Varovnejšie je napríklad výrazné ochabnutie, nezvyčajná nehybnosť mimo obdobia zvliekania, problémy s držaním tela, opakované pády, poškodenie končatín alebo náhle zhoršenie stavu viacerých pakobyliek naraz.

Ak prestane žrať viac jedincov v rovnakom čase, hľadajte najmä spoločnú príčinu. Môže ísť o problém s potravou, pesticídmi alebo podmienkami v insektáriu.

Čo nerobiť, keď pakobylka nežerie

• Nevkladajte jej do insektária veľké množstvo rôznych neoverených rastlín naraz.
• Nesnažte sa ju nútiť k jedlu.
• Nevyberajte ju zbytočne z insektária, najmä ak sa pripravuje na zvliekanie.
• Nezvyšujte automaticky teplotu v snahe „rozbehnúť metabolizmus“.
• Neroste insektárium nadmerne len preto, že pakobylka prestala žrať.
• Nepoužívajte rastlinu s neznámym pôvodom len preto, že ju pakobylka predtým ochotne prijímala.

Najdôležitejšie je pozerať sa na celý obraz

Pakobylka, ktorá jeden deň prijme menej potravy, nemusí byť chorá. Prirodzené zmeny príjmu potravy súvisia s vývojom, zvliekaním aj aktuálnou aktivitou.

Ak však odmietanie potravy pretrváva, treba skontrolovať celý chov. Najčastejšie má zmysel začať pri zvliekaní, kvalite a vhodnosti potravy a následne preveriť teplotu, vlhkosť a ventiláciu.

Samotné množstvo potravy preto nie je najlepší ukazovateľ zdravotného stavu pakobylky. Dôležité je sledovať jej správanie, vzhľad, vývoj a stav celého insektária.

Často kladené otázky

Je normálne, že pakobylka jeden deň nežerie?

Áno. Krátkodobé zníženie príjmu potravy nemusí znamenať problém, najmä ak sa blíži zvliekanie alebo pakobylka inak pôsobí zdravo.

Prečo pakobylka pred zvliekaním prestane žrať?

Pred zvliekaním sa mení jej aktivita a správanie. Niektoré jedince preto prijímajú potravu menej alebo ju na určitý čas úplne odmietnu.

Čo jej mám dať, keď odmieta potravu?

Najskôr ponúknite čerstvú potravu, ktorú daný druh spoľahlivo prijíma. Nemá zmysel skúšať veľké množstvo neoverených rastlín.

Môže byť príčinou vysoká teplota?

Áno. Prehrievanie môže negatívne ovplyvniť aktivitu pakobyliek. Skontrolujte teplotu priamo pri insektáriu, najmä ak stojí pri okne alebo na mieste s priamym slnkom.

Čo ak prestanú žrať všetky pakobylky naraz?

V takom prípade hľadajte spoločnú príčinu. Skontrolujte najmä potravu, jej pôvod, prípadné chemické ošetrenie a podmienky v insektáriu.

Kedy už treba problém riešiť vážnejšie?

Ak odmietanie potravy trvá a zároveň sa objavia ďalšie nezvyčajné prejavy, napríklad výrazná nehybnosť, pády, poškodenie tela alebo náhle zhoršenie stavu, nejde už iba o otázku apetítu. Vtedy treba preveriť celý chov a podľa situácie konzultovať stav s odborníkom na bezstavovce.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Čo robiť, keď pakobylka prestane žrať je zobrazený ako prvý na Pakobylky.sk.

Pri krmive preto nestačí otázka, či pakobylka list zožerie. Dôležité je aj to, či danú rastlinu bezpečne znáša a či ju nikto chemicky neošetril.

Nie každá zelená rastlina patrí do insektária

Všetky pakobylky sú bylinožravce, ale jednotlivé druhy majú rozdielne potravné nároky. Niektoré prijímajú veľké množstvo rôznych rastlín. Iné potrebujú podstatne užší výber potravy. Pri niektorých druhoch funguje iba niekoľko konkrétnych potravných rastlín.

Medzi často používané potravné rastliny patria napríklad černica, ruža, dub, hloh, malina, hlohyňa alebo eukalyptus. Niektoré druhy prijímajú aj vtáčí zob či brečtan. Vždy však treba vychádzať z konkrétneho druhu pakobylky.

Preto neplatí jednoduché pravidlo:

„Pakobylka to zožerie, takže jej to môžem dávať.“

Ochutnanie listu ešte neznamená, že rastlina predstavuje vhodnú dlhodobú potravu.

Rastlina môže mať vlastnú chemickú obranu

Rastliny si vytvárajú množstvo látok, ktoré ich chránia pred bylinožravcami. Patria medzi ne napríklad triesloviny, saponíny a rôzne ďalšie sekundárne metabolity.

Pakobylky sa počas evolúcie prispôsobili rôznym rastlinám. Niektoré druhy preto zvládnu látky, ktoré by inému druhu prekážali.

Dobrým príkladom je brečtan. Obsahuje saponíny a väčšina pakobyliek ho nezvláda ako hlavnú potravu. Niektoré druhy však dokážu jeho chemickú obranu tolerovať a brečtan pravidelne prijímajú.

Preto nemožno vytvoriť jednoduchý zoznam typu „tieto rastliny sú pre všetky pakobylky jedovaté“. Vhodnosť potravy závisí aj od konkrétneho druhu.

Najväčšie riziko často vôbec nevidíte

Samotná rastlina však nemusí predstavovať najväčší problém.

Oveľa vážnejšie riziko môže predstavovať pesticíd na jej povrchu alebo v rastlinných pletivách.

List po postreku môže vyzerať úplne normálne. Nemusí mať škvrny, zmenu farby ani nepríjemný zápach. Pakobylka však môže spolu s listom prijať aj účinnú látku pesticídu.

A práve preto predstavuje chemicky ošetrené krmivo pre chov veľké riziko.

Prečo pesticídy môžu pakobylky usmrtiť?

Insekticídy sú určené na ničenie alebo potláčanie hmyzu. Pakobylka preto patrí medzi organizmy, ktoré môže takýto prípravok poškodiť.

Účinok závisí od konkrétnej účinnej látky, koncentrácie, spôsobu aplikácie a množstva, ktoré sa dostane do organizmu. Niektoré látky pôsobia pri kontakte, iné po požití a ďalšie môžu kombinovať viac spôsobov účinku.

Pre chovateľa však netreba poznať presnú toxikologickú rovnicu každého pesticídu.

Stačí jedno praktické pravidlo:

Ak neviete vylúčiť chemické ošetrenie potravnej rastliny, nedávajte ju pakobylkám.

Pri pesticídoch navyše nemusí ísť iba o postrek priamo na listy. Riziko môže vzniknúť aj pri ošetrení rastliny v jej bezprostrednom okolí.

Chemicky ošetrený list môže zabiť celý chov

Predstavte si bežnú situáciu.

Chovateľ nazbiera veľké množstvo čerstvých listov a vloží ich do insektária. Pakobylky ich začnú normálne požierať. O niekoľko hodín alebo dní sa objavia problémy.

Ak všetky pakobylky dostali rovnaké krmivo, jeden kontaminovaný zdroj môže zasiahnuť prakticky celý chov.

Práve preto predstavuje neznámy pôvod potravy oveľa väčšie riziko než obyčajný experiment s jedným novým listom.

Nestriekajte rastliny, ktoré používate ako krmivo

Ak pestujete potravné rastliny priamo pre pakobylky, máte veľkú výhodu. Poznáte ich pôvod a môžete kontrolovať spôsob pestovania.

Takéto rastliny však nesmiete bežne ošetrovať insekticídmi len preto, že sa na nich objavili vošky alebo iní škodcovia.

Pri potravných rastlinách pre pakobylky je najbezpečnejšie úplne vynechať chemické postreky proti hmyzu.

To platí aj pre rastliny, ktoré po ošetrení vyzerajú opäť zdravo.

Opláchnutie listov pesticíd nevyrieši

Častá chyba vyzerá jednoducho:

„Rastlinu som umyl, takže listy môžem použiť.“

Takéto uvažovanie neposkytuje dostatočnú istotu.

Voda môže odstrániť časť nečistôt a niektoré látky z povrchu listu. Nemusí však odstrániť všetky zvyšky pesticídu. Niektoré účinné látky navyše prenikajú do rastlinných pletív.

Ak neviete, aký prípravok pestovateľ použil, kedy ho aplikoval a ako sa v rastline správa, obyčajné opláchnutie vám nedá spoľahlivú záruku bezpečnosti.

Neznámy postrek preto nevyriešite umytím listov.

Opatrnosť treba aj pri rastlinách zo záhradných centier

Rastlina zo záhradného centra alebo kvetinárstva môže vyzerať ako ideálne krmivo. Je čerstvá, zdravá a často má veľké množstvo listov.

Problém spočíva v tom, že nepoznáte celú históriu jej pestovania.

Okrasné rastliny môžu počas pestovania dostať prípravky proti škodcom alebo chorobám. Zákazník pritom nemusí vedieť, aké prípravky pestovateľ použil.

Preto nestačí, že ide o druh rastliny, ktorý pakobylky bežne prijímajú.

Pri krmive rozhoduje nielen druh rastliny, ale aj jej pôvod.

Rastliny pri cestách a verejných plochách

Rovnako opatrne treba pristupovať k listom nazbieraným pri cestách, v parkoch alebo pri udržiavaných verejných plochách.

Neviete, či správca v minulosti nepoužil herbicíd, insekticíd alebo iný prípravok.

Rastlina pritom môže vyzerať úplne zdravo.

Ak teda neviete, ako sa o dané miesto starajú, takýto zdroj krmiva radšej vynechajte.

Černica je výborné krmivo, ale ani pri nej netreba riskovať

Černica patrí medzi najpraktickejšie potravné rastliny pre množstvo druhov pakobyliek. Je dostupná počas veľkej časti roka a veľa druhov ju prijíma veľmi dobre.

To však neznamená, že môžete nazbierať černicové listy kdekoľvek.

Černica pri ceste, v záhrade ošetrovanej pesticídmi alebo pri pravidelne chemicky udržiavanom pozemku môže predstavovať úplne iné riziko než černica z vlastného neošetrovaného porastu.

Preto je ideálne mať vlastný zdroj černice alebo inej overenej potravnej rastliny, pri ktorom poznáte históriu pestovania.

Neoverené krmivo môže znamenať viac vecí

Neoverené krmivo nemusí znamenať iba neznámu rastlinu.

Problém môže vzniknúť aj vtedy, keď neviete:

• aký druh rastliny vlastne zbierate,
• či ju konkrétny druh pakobylky prijíma ako potravu,
• či rastlina nerástla v blízkosti chemicky ošetrenej plochy,
• či na ňu niekto nepoužil insekticíd alebo fungicíd,
• ako dlho od posledného ošetrenia uplynulo,
• či rastlina nepochádza z intenzívne ošetrovaného pestovania.

Pri druhoch s úzkymi potravnými nárokmi môže nevhodná rastlina znamenať aj odmietanie potravy a postupné hladovanie. Niektoré druhy majú široký výber potravy, iné potrebujú iba niekoľko konkrétnych rastlín.

Ako si vytvoriť bezpečný zdroj potravy

Najjednoduchší systém funguje takto:

1. Najprv si overte potravné rastliny konkrétneho druhu.
2. Vyberte jeden alebo viac spoľahlivých zdrojov krmiva.
3. Pri vlastných rastlinách nepoužívajte pesticídy.
4. Nenechávajte potravné rastliny v dosahu chemicky ošetrovaných plôch.
5. Novú rastlinu zaraďte až po overení jej vhodnosti.
6. Ak nepoznáte pôvod listov, radšej ich nepoužite.

Pri druhoch, ktoré prijímajú viac potravných rastlín, môže byť praktické pestovať alebo udržiavať viac zdrojov. Ak jeden vypadne, chovateľ nemusí narýchlo hľadať náhradu.

Čo robiť, ak máte podozrenie na otravu?

Ak ste pakobylkám omylom dali listy z chemicky ošetrenej rastliny, okamžite ich odstráňte a nahraďte bezpečným krmivom.

Rovnako odstráňte zvyšky pôvodných listov.

Ak sa po podaní podozrivého krmiva objavia u viacerých jedincov naraz neobvyklé príznaky alebo úhyny, spojenie s krmivom treba brať vážne.

V takejto situácii nepokračujte v podávaní rovnakých listov len preto, že niektoré pakobylky ich predtým normálne žrali.

Najnebezpečnejší list môže vyzerať úplne normálne

Pri pesticídoch je najväčší problém práve v tom, že kontaminovaný list nemusí vyzerať podozrivo.

Môže byť zelený, čerstvý a bez jediného viditeľného poškodenia.

Pakobylka pritom nemá možnosť rozpoznať, či list obsahuje účinnú látku proti hmyzu.

Preto treba bezpečnosť riešiť ešte pred kŕmením.

Ak poznáte rastlinu, poznáte jej pôvod a viete, že ju nikto chemicky neošetroval, výrazne znižujete riziko problému.

Nie je problém iba v „jedovatých“ rastlinách

Pri pakobylkách je zavádzajúce hovoriť iba o jedovatých rastlinách.

Oveľa presnejšie je rozlišovať tri skupiny:

• overené potravné rastliny – konkrétny druh pakobylky ich bezpečne prijíma,
• nevhodné alebo neoverené rastliny – ich vhodnosť pre daný druh nepoznáme alebo ich hmyz zle toleruje,
• chemicky ošetrené rastliny – predstavujú samostatné riziko bez ohľadu na to, či by samotný druh rastliny inak predstavoval vhodnú potravu.

Práve tretia skupina môže spôsobiť najväčší problém. Aj úplne vhodná potravná rastlina sa môže stať nebezpečnou, ak ju niekto ošetrí prípravkom proti hmyzu.

Bezpečné krmivo začína ešte pred zberom

Chovateľ nemusí poznať každý pesticíd, ktorý existuje, ani chemické zloženie každej rastliny.

Musí však poznať pôvod svojho krmiva.

Najbezpečnejší list je list z overenej potravnej rastliny, ktorú konkrétny druh pakobylky dobre prijíma a ktorú nikto chemicky neošetroval.

Ak neviete, čo na rastline použili, kde rástla alebo či ju váš druh pakobylky bezpečne prijíma, experiment nestojí za riziko.

Pri pakobylkách totiž platí jednoduchá zásada: neoverené krmivo môže byť oveľa nebezpečnejšie, než vyzerá.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Čím pakobylky nekŕmiť: Rizikové rastliny a chemicky ošetrené listy je zobrazený ako prvý na Pakobylky.sk.

Najpraktickejšie riešenie predstavuje kombinácia vždyzelených kŕmnych rastlín, správneho skladovania narezaných konárov a overenej alternatívy pre konkrétny druh pakobylky.

Černica aj v zime

Pre mnoho druhov pakobyliek je základom potravy černica (lat. Rubus spp.). Jej výhodou je, že listy možno v našich podmienkach nájsť aj počas zimy, najmä na chránených miestach, v živých plotoch, na násypoch alebo v menej udržiavaných porastoch.

Problém nastáva pri dlhšom období, keď teploty zostávajú pod bodom mrazu. Listy vtedy začnú vädnúť, pretože voda, ktorá sa z nich odparuje, sa už nedokáže dopĺňať zo zamrznutých stoniek. Pri silných mrazoch preto môže byť černica dočasne nepoužiteľná.

Počas veľmi chladného obdobia môžu zostať použiteľné listy ukryté pod snehom. Aj tie však treba pred podaním skontrolovať a nepoužívať listy, ktoré sú sčerneté, plesnivé alebo výrazne zvädnuté.

Vždyzelené kŕmne rastliny

Veľkou výhodou vždyzelených rastlín je, že si ponechávajú listy aj v období, keď väčšina našich listnatých drevín zostáva bez listov.

Medzi rastliny používané ako potrava pre niektoré druhy pakobyliek patria napríklad:

• pyracantha (lat. Pyracantha spp.),
• vtáčí zob (lat. Ligustrum spp.),
• rododendron (lat. Rhododendron spp.),
• černica (lat. Rubus spp.),
• brečtan (lat. Hedera spp.) pri druhoch, ktoré ho prijímajú,
• eukalyptus (lat. Eucalyptus spp.) pri druhoch, ktoré ho prijímajú.

Vhodnosť však vždy závisí od konkrétneho druhu. Napríklad Carausius morosus prijíma okrem černice aj vtáčí zob, pyracanthtu, ružu, malinu, dub či brečtan. Naopak Medauroidea extradentata má medzi uvádzanými kŕmnymi rastlinami černicu, hloh, dub a ružu, takže vtáčí zob pre ňu nemožno automaticky považovať za náhradu.

Pyracantha ako zimná zásoba

Pyracantha patrí medzi praktické zimné kŕmne rastliny pre druhy, ktoré ju prijímajú. Listy zostávajú na rastline aj počas zimy a rastlina dokáže udržať potravu dostupnú v období, keď je černica poškodená mrazom.

Nie je však správne ponúknuť pyracanthu ľubovoľnému druhu a čakať, či ju začne žrať. Najskôr treba overiť, či patrí medzi jeho známe kŕmne rastliny.

Ako skladovať narezané konáre

Ak máte dostupnú kvalitnú potravu, môžete si ju narezať do zásoby a udržiavať čerstvú vo vode.

Najjednoduchší postup je:

1. narezať zdravé konáre s dostatkom listov,
2. spodnú časť stoniek vložiť do nádoby s čistou vodou,
3. nádobu umiestniť na chladné miesto,
4. listy podľa potreby zakryť priehľadným plastovým vreckom, aby sa obmedzilo vysychanie,
5. priebežne odstraňovať poškodené alebo plesnivé časti.

Pri správnom skladovaní môžu niektoré kŕmne rastliny zostať použiteľné približne týždeň alebo aj dlhšie. Záleží na druhu rastliny, kvalite konárov, teplote a spôsobe skladovania. Pomáha čistá voda, dostatočne vysoká nádoba a čo najväčšia časť stonky ponorená vo vode.

Pakobylky nesmú mať prístup k vode. Ak spadnú zo stoniek do nádoby, môžu sa utopiť. Otvor nádoby preto zabezpečte tak, aby sa k hladine nedostali.

Kedy černicu radšej vymeniť

Černicu nevyhadzujte len preto, že je zima. Rozhodujúci je jej skutočný stav.

Po dlhom mrazivom období však môže byť výrazne zvädnutá. Pri niektorých druhoch pakobyliek môže byť problémom aj obdobie na konci zimy a začiatkom jari, keď sú staré listy poškodené mrazom a nové výhonky ešte nie sú vhodné alebo ich pakobylky neprijímajú.

Pri listoch poškodených mrazom sledujte najmä:

• čierne alebo hnedé sfarbenie,
• mäknutie a rozpadávanie pletív,
• plesne,
• výrazné vädnutie,
• odmietanie potravy pakobylkami.

Ak sa stav potravy zhoršuje, nahraďte ju čerstvými konármi z overenej rastliny. Pri niektorých druhoch rodu Phyllium môže byť problémom aj koniec zimy, keď staré listy černice po zime zhoršia kvalitu a nové jarné listy ešte nemusia byť vhodné.

Majte pripravenú druhú kŕmnu rastlinu

Najväčšiu istotu poskytuje kombinácia dvoch rastlín, ktoré konkrétny druh preukázateľne prijíma.

Ak je hlavnou potravou černica, alternatívou môže byť podľa druhu napríklad:

• pyracantha,
• vtáčí zob,
• ruža,
• malina,
• hloh,
• dub,
• eukalyptus.

Niektoré druhy majú široký výber potravy, iné sú oveľa náročnejšie. Napríklad Sipyloidea sipylus prijíma černicu, hloh, malinu a ružu, zatiaľ čo Bacillus rossius rossius má medzi uvádzanými potravnými rastlinami černicu a ružu.

Čo robiť, ak druh prijíma iba letnú potravu

Niektoré pakobylky nemožno počas celej zimy kŕmiť bežnou černicou alebo inou dostupnou vždyzelenou rastlinou. Ak konkrétny druh prijíma iba letné listnaté rastliny, treba jeho zimovanie riešiť ešte pred príchodom zimy.

Jednou z možností je posunutie liahnutia vajíčok pomocou nízkych teplôt. Pri niektorých druhoch sa používa kontrolované chladenie vajíčok, ktoré predĺži inkubačný čas a umožní synchronizovať liahnutie s obdobím, keď je opäť dostupná vhodná potrava. Tento postup však nie je univerzálny a treba poznať požiadavky konkrétneho druhu.

Pesticídy sú problém aj v zime

Pri zimnej potrave treba rovnako ako počas celého roka kontrolovať pôvod rastlín. Kŕmne rastliny nesmú byť ošetrené pesticídmi.

Rizikové sú najmä rastliny kúpené v kvetinárstvach a záhradných centrách. Pri okrasných rastlinách sa môžu používať pesticídy a niektoré prípravky sa dostávajú priamo do pletív rastliny. Umytie listov preto nemusí odstrániť problém.

Bezpečnejšie je používať vlastné rastliny alebo rastliny z miesta, pri ktorom máte istotu, že neboli chemicky ošetrené.

Izbové rastliny ako zimná alternatíva

Pre niektoré druhy pakobyliek môžu byť v zime praktickým riešením aj izbové rastliny. Ich veľkou výhodou je, že sú dostupné po celý rok bez ohľadu na mráz, sneh alebo nedostatok vonkajšej zelene.

Ak váš druh prijíma napríklad niektorú z bežne pestovaných izbových rastlín, môže ísť o veľmi praktickú zimnú rezervu. Rastlina však musí byť bezpečná a nesmie byť ošetrená pesticídmi.

Medzi izbové rastliny, ktoré môžu niektoré druhy pakobyliek prijímať, patrí napríklad čínska ruža. Ďalšie možnosti a konkrétne príklady nájdete v článku Môžu pakobylky žrať izbové rastliny?

Nie je však vhodné skúšať náhodnú izbovú rastlinu iba preto, že je počas zimy po ruke. Najskôr si overte jej vhodnosť pre konkrétny druh pakobylky.

Praktická zimná zásoba

Ak chováte pakobylky na černici, nemusíte si robiť obrovské zásoby naraz. Praktickejšie je mať:

• viacero miest, kde môžete v zime zbierať černicu,
• jednu overenú alternatívnu kŕmnu rastlinu,
• nádobu vhodnú na skladovanie konárov vo vode,
• zásobu čerstvých konárov pred očakávaným silným mrazom.

Takto máte riešenie aj v prípade, že jeden zdroj potravy dočasne vypadne.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Ako zabezpečiť potravu pre pakobylky v zime je zobrazený ako prvý na Pakobylky.sk.

Môžu pakobylky žrať izbové rastliny?

Áno, niektoré druhy pakobyliek môžu prijímať aj rastliny, ktoré bežne pestujeme v domácnostiach. Neznamená to však, že môžete do insektária vložiť ľubovoľnú izbovú rastlinu.

Pakobylky sú bylinožravce, ale ich potravné nároky sa medzi druhmi výrazne líšia. Niektoré druhy prijímajú široké spektrum rastlín, zatiaľ čo iné sú viazané na užšiu skupinu hostiteľských rastlín.

Preto je pri izbových rastlinách dôležitejšie poznať konkrétny druh pakobylky než samotný názov rastliny.

Čínska ruža alebo ibištek

Čínska ruža (lat. Hibiscus rosa-sinensis) patrí medzi izbové a črepníkové rastliny, ktoré môžu byť pre niektoré pakobylky zaujímavé ako potrava. Ibištek sa objavuje aj medzi alternatívnymi kŕmnymi rastlinami používanými pri chove viacerých druhov pakobyliek.

Nie je však vhodné považovať ibištek za univerzálnu potravu pre všetky druhy. Pri niektorých pakobylkách môže fungovať veľmi dobre, zatiaľ čo iné druhy môžu preferovať úplne odlišné rastliny.

Ak chcete ibištek používať dlhodobo, najbezpečnejšou možnosťou je pestovať ho samostatne bez chemického ošetrovania.

Fikus

Fikus (lat. Ficus spp.) patrí medzi veľmi rozšírené izbové rastliny. Vzhľadom na množstvo druhov fikusov však nestačí povedať, že „fikus je vhodný pre pakobylky“.

Rôzne druhy pakobyliek môžu mať odlišné reakcie na jednotlivé rastliny. Ak konkrétny druh fikusu nie je pre váš druh pakobylky overenou potravou, nepoužívajte ho automaticky ako náhradu za bežnú kŕmnu rastlinu.

Pri fikusoch navyše treba počítať s tým, že po poškodení listu alebo stonky vyteká mliečna šťava. Preto je vhodné vychádzať z konkrétnych chovateľských skúseností s daným druhom pakobylky aj konkrétnym druhom rastliny.

Tradeskancia

Tradeskancia (lat. Tradescantia spp.) patrí medzi bežné izbové rastliny, ktoré sa ľahko rozmnožujú a rýchlo rastú. Z hľadiska dostupnosti preto môže byť pre chovateľa zaujímavou rastlinou na experimentovanie.

Ani pri tradeskancii však nemožno použiť jednoduché pravidlo platné pre všetky pakobylky. Ak nemáte potvrdené, že ju váš druh prijíma a dokáže na nej dlhodobo prospievať, ponechajte ako hlavnú potravu overenú rastlinu.

Muškát a ďalšie bežné črepníkové rastliny

Pri bežných črepníkových rastlinách, ako je muškát (Pelargonium spp.), treba byť ešte opatrnejší. To, že rastlina patrí medzi bežné okrasné druhy a je dostupná takmer v každom záhradníctve, neznamená, že predstavuje vhodnú potravu.

Pri rastlinách, ktoré nemajú dostatočne overené použitie pri konkrétnom druhu pakobylky, je lepšie experiment vynechať.

Rovnako pristupujte k ďalším izbovým rastlinám, ako sú dracéna, schefflera, monstera, potos, filodendron či zamiokulkas. Ich bežný výskyt v domácnostiach nie je dôkazom vhodnosti ako potravy pre pakobylky.

Prečo neodporúčať všetky izbové rastliny naraz?

Pri izbových rastlinách existuje zásadný problém: rovnaká rastlina nemusí mať rovnaký význam pre rôzne druhy pakobyliek.

Niektoré druhy majú široké potravné spektrum a dokážu využívať viacero rastlín. Iné druhy majú podstatne užšiu potravnú základňu. Pri nich môže byť náhrada pôvodnej potravy problematická.

Napríklad Medauroidea extradentata má medzi overenými kŕmnymi rastlinami ostružinu, hloh, dub a ružu. Ibištek alebo fikus preto nemožno automaticky označiť za rovnocennú náhradu.

Pri pakobylke austrálskej (lat. Extatosoma tiaratum) sa zase využíva ostružina, eukalyptus, hloh, dub, pyrakanta, malina a ruža. Aj tu má preto zmysel vychádzať z overenej potravy konkrétneho druhu.

Riziko pesticídov pri izbových rastlinách

Pri izbových rastlinách predstavujú pesticídy často väčší problém než samotná otázka, či konkrétny druh rastliny pakobylka dokáže konzumovať.

Rastliny predávané v kvetinárstvach a záhradníctvach môžu byť počas pestovania ošetrené insekticídmi. Chovateľ pritom často nevie, aké prípravky pestovateľ použil.

Rastlina, ktorá je bezpečná pre človeka na dotyk, preto nemusí byť bezpečná ako potrava pre hmyz.

Pakobylka konzumuje rastlinné pletivo. Ak sa v ňom nachádza účinná látka systémového pesticídu, môže ju prijať spolu s potravou.

Umytie listov pesticídy nevyrieši

Opláchnutie listov môže odstrániť prach a časť látok nachádzajúcich sa na ich povrchu. Pri systémových pesticídoch však takýto postup nestačí.

Systémové prípravky prenikajú do rastlinných pletív. Rastlina ich následne môže obsahovať vo vnútri listov a stoniek.

Ak teda neviete, či bola izbová rastlina chemicky ošetrená, obyčajné umytie listov neposkytuje dostatočnú istotu.

Najbezpečnejšia je vlastná rastlina

Ak chcete používať izbovú rastlinu ako potravu, najlepšiu kontrolu získate vlastným pestovaním. Rastlinu môžete pestovať oddelene a počas jej rastu nepoužívať insekticídy ani iné prípravky, ktoré by mohli predstavovať riziko pre chovaný hmyz.

Výhodou je aj to, že presne viete, ako dlho rastlinu pestujete a čím bola ošetrená.

Pri novom odrezku alebo rastline z neznámeho zdroja však takúto istotu nemáte.

Ktoré izbové rastliny radšej nepoužívať?

Pri niektorých rastlinách je problém nielen s nedostatkom údajov o vhodnosti, ale aj s ich chemickou ochranou.

Monstera, filodendron, potos, difenbachia, zamiokulkas, dracéna alebo schefflera preto nepatria medzi rastliny, ktoré by ste mali automaticky považovať za potravu pre pakobylky iba preto, že ich máte doma.

Pri okrasnej rastline navyše nemusíte poznať presný druh. Označenie rodu často zahŕňa veľké množstvo druhov s rozdielnym chemickým zložením.

Ak rastlina nemá overené použitie pri konkrétnom druhu pakobylky, bezpečnejšou voľbou zostáva známa kŕmna rastlina.

Brečtan je špeciálny prípad

Brečtan (Hedera helix) sa v domácnostiach môže pestovať ako izbová rastlina, ale z hľadiska potravy pre pakobylky nejde o univerzálne riešenie.

Niektoré druhy ho dokážu využívať. Napríklad Carausius morosus patrí medzi druhy, ktoré môžu prijímať brečtan. Pre väčšinu pakobyliek však brečtan nemožno odporúčať ako hlavnú potravu.

Obsahuje totiž saponíny a jeho chemické zloženie predstavuje pre mnohé druhy problém. Preto nestačí, že konkrétna pakobylka listy brečtanu ochutná alebo začne požierať.

Čo ak pakobylka izbovú rastlinu začne žrať?

Ani okamžité prijatie rastliny nemusí znamenať, že ste našli vhodnú dlhodobú potravu.

Pri niektorých rastlinách môže pakobylka konzumovať menšie množstvo, ale rastlina nemusí poskytovať optimálnu výživu počas celého vývoja. Dobrá kŕmna rastlina by mala byť prijímaná pravidelne a umožniť úspešný rast a vývoj jedinca.

Ak chcete skúsiť novú rastlinu, ponechajte pakobylkám zároveň ich doterajšiu overenú potravu. Nová rastlina tak nemusí okamžite nahradiť celý zdroj potravy.

Ako vybrať vhodnú izbovú rastlinu?

Pri výbere sa riaďte konkrétnym druhom pakobylky, nie všeobecným zoznamom izbových rastlín.

Pred použitím rastliny si overte:

• presný druh pakobylky,
• či konkrétnu rastlinu prijíma,
• či je vhodná aj ako dlhodobá potrava,
• či poznáte pôvod rastliny,
• či nebola ošetrená pesticídmi.

Ak máte pochybnosti o chemickom ošetrení, rastlinu nepoužívajte.

Izbová rastlina nie je automaticky kŕmna rastlina

Niektoré izbové rastliny môžu byť pre určité druhy pakobyliek využiteľné ako potrava. Príkladom je čínska ruža (lat. Hibiscus rosa-sinensis), ktorú možno pri niektorých druhoch použiť ako alternatívnu kŕmnu rastlinu. Vhodnosť však vždy závisí od konkrétneho druhu pakobylky.

Naopak, pri bežných izbových rastlinách ako monstera, filodendron, potos, dracéna, zamiokulkas alebo schefflera nemožno bezpečnosť ako potravy automaticky predpokladať.

Najväčším praktickým rizikom pri kupovaných izbových rastlinách zostávajú pesticídy. Ak chcete využívať izbové rastliny ako potravu, vyberajte ich podľa konkrétneho druhu pakobylky a používajte iba rastliny s bezpečným pôvodom.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Môžu pakobylky žrať izbové rastliny? je zobrazený ako prvý na Pakobylky.sk.

Prečo neexistuje univerzálny zoznam potravy?

Pakobylky patria medzi bylinožravý hmyz, ale potravné spektrum sa medzi druhmi líši. Niektoré druhy prijímajú široký výber rastlín, zatiaľ čo iné preferujú iba užší okruh potravných zdrojov.

Rozdiely súvisia s evolúciou jednotlivých druhov, ich prirodzeným prostredím aj chemickým zložením rastlín, ktoré v danom prostredí rastú. Jeden druh môže určitú rastlinu ochotne konzumovať, zatiaľ čo iný ju odmietne.

Pri výbere potravy preto treba najskôr poznať konkrétný druh pakobylky. Všeobecné pravidlá pre chov Phasmatodea potom môžu slúžiť iba ako základ.

Potravné preferencie sa medzi druhmi líšia

Niektoré pakobylky patria medzi výrazných generalistov. V chove prijímajú viacero druhov rastlín a chovateľ pri nich získava pomerne široký výber.

Iné druhy majú užšie potravné spektrum. Zmena rastliny môže pri nich vyvolať odmietanie potravy, znížiť príjem potravy alebo spôsobiť ďalšie problémy, ak chovateľ nepozná ich prirodzené potravné preferencie.

Potravné preferencie navyše nemožno posudzovať iba podľa toho, či pakobylka začne list okusovať. Chovateľ by mal sledovať, či rastlinu skutočne konzumuje v dostatočnom množstve a či na nej dlhodobo prosperuje.

Medauroidea extradentata (PSG5)

Medauroidea extradentata patrí medzi druhy, ktoré poskytujú chovateľovi pomerne široký výber potravy. V chove tento druh prijíma napríklad černicu, malinu a liesku.

Práve tento druh dobre ukazuje význam poznania potravného spektra konkrétnej pakobylky. Chovateľ nemusí používať iba jeden druh rastliny a môže výber prispôsobiť dostupnosti počas roka.

Široké potravné spektrum však neznamená, že pakobylka prijme každú rastlinu rovnako ochotne. Pri novom zdroji potravy preto chovateľ sleduje jeho prijímanie a zároveň stav celej kolónie.

Sipyloidea sipylus (PSG4)

Sipyloidea sipylus patrí medzi bežne chované pakobylky a v chovateľských podmienkach prijíma viacero druhov rastlín.

Chovatelia pri tomto druhu používajú napríklad černicu, ružu a brečtan. Široký výber potravných rastlín výrazne zjednodušuje celoročný chov, pretože chovateľ môže jednotlivé zdroje meniť podľa dostupnosti.

Aj pri tomto druhu však treba rozlišovať medzi rastlinou, ktorú chovateľské zdroje uvádzajú ako prijímanú, a rastlinou, ktorú chovateľ bez ďalšieho overenia odporučí každému chovateľovi.

Extatosoma tiaratum (PSG9)

Extatosoma tiaratum, známa aj ako pakobylka austrálska, patrí medzi druhy s pomerne širokým potravným spektrom. Chovatelia pri nej využívajú napríklad černicu, malinu, ružu a dub.

Pri tomto druhu má chovateľ k dispozícii viacero potravných rastlín. Môže tak reagovať na sezónne zmeny a nemusí celý chov postaviť iba na jednej rastline.

To však stále neznamená, že každá populácia alebo každý jedinec prijme všetky uvedené rastliny rovnako ochotne.

Niektoré druhy majú užšie nároky

Najväčší problém vzniká vtedy, keď chovateľ prenesie skúsenosť s nenáročným druhom na iný druh pakobylky.

Ak napríklad určitý druh bežne prijíma černicu, neznamená to automaticky, že ju prijme každá pakobylka. Pri druhoch s užším potravným spektrom môže chovateľ potrebovať konkrétne rastliny, ktoré poznáme z ich prirodzeného prostredia alebo z overených chovateľských záznamov.

Pri takýchto druhoch je preto rozumnejšie začať s overenou potravou a ďalšie rastliny skúšať až neskôr.

Rastlina vhodná pre jeden druh nemusí byť vhodná pre druhý

V chove sa často stretávame s odporúčaním typu „pakobylky žerú černicu“. Takéto tvrdenie však príliš zjednodušuje situáciu.

Presnejšie môžeme povedať, že černicu prijímajú mnohé chované druhy pakobyliek. Ani toto tvrdenie však neznamená, že černica vyhovuje všetkým druhom.

Rovnaký princíp platí pri maline, ruži, dube, buku, lieske alebo brečtane. Chovateľ by mal každú rastlinu posudzovať v súvislosti s konkrétnym druhom.

Rozhoduje aj pôvod rastliny

Pri potrave nejde iba o druh rastliny. Chovateľ musí sledovať aj jej pôvod.

Listy z miest pri frekventovaných cestách alebo z intenzívne obhospodarovaných porastov môžu obsahovať nežiaduce látky. Pri rastlinách zo záhrady zase chovateľ musí vedieť, či na ne použil pesticídy alebo iné prípravky na ochranu rastlín.

Najbezpečnejšiu možnosť predstavuje vlastný alebo overený zdroj rastlín bez chemického ošetrenia.

Potravné preferencie sa môžu meniť aj počas roka

Pre chovateľa zohráva významnú úlohu aj sezónna dostupnosť. Rastlina, ktorá poskytuje dostatok listov v lete, nemusí chovateľovi pomôcť počas zimy.

Opadavé dreviny počas zimy strácajú listy, zatiaľ čo niektoré vždyzelené rastliny zostávajú zelené. Pri celoročnom chove preto chovateľ ocení viacero overených potravných rastlín pre konkrétny druh.

Takýto systém znižuje riziko, že chovateľ zostane bez vhodnej potravy v období, keď hlavný zdroj prestane poskytovať dostatok listov.

Ako overiť novú potravnú rastlinu?

Ak chcete pri konkrétnom druhu vyskúšať novú rastlinu, nezačínajte tým, že ňou nahradíte všetku existujúcu potravu.

Praktickejší postup spočíva v ponúknutí menšieho množstva novej rastliny spolu s doterajšou overenou potravou. Sledujte, či ju pakobylky aktívne konzumujú a či na nej pokračujú v bežnom príjme potravy.

Pri druhoch s užším potravným spektrom však experimentovanie nemá nahrádzať overené informácie o ich potrave. Ak máme k dispozícii spoľahlivé údaje o potravných rastlinách konkrétneho druhu, mali by sme ich uprednostniť.

Prečo je dobré mať viac potravných rastlín?

Širší výber môže chovateľovi pomôcť aj pri druhoch, ktoré nemajú výrazne úzke potravné nároky. Jednotlivé rastliny môže striedať podľa dostupnosti a sezóny.

Zároveň tým znižuje závislosť od jediného zdroja. Ak napríklad určitá rastlina počas leta prestane byť dostupná alebo ju poškodí sucho, chovateľ môže siahnuť po inej overenej rastline.

Podmienkou však zostáva, že chovateľ musí pri každej používanej rastline overiť vhodnosť pre konkrétny druh.

Čo by mal chovateľ poznať pred kúpou pakobylky?

Potravné nároky patria medzi základné informácie, ktoré sa oplatí zistiť ešte pred kúpou konkrétneho druhu.

• Aké rastliny druh prijíma?
• Má široké alebo úzke potravné spektrum?
• Ktoré rastliny môže chovateľ využívať počas zimy?
• Koľko potravy spotrebuje dospelá kolónia?
• Môže chovateľ potrebné rastliny pestovať alebo pravidelne zbierať?

Pri druhoch s úzkymi potravnými nárokmi môže dostupnosť potravy rozhodovať o tom, či chovateľ zvládne daný druh dlhodobo a bez zbytočných komplikácií.

Zhrnutie

Neexistuje jeden zoznam potravných rastlín, ktorý by platil pre všetky pakobylky. Jednotlivé druhy sa líšia šírkou potravného spektra a niektoré majú výrazne užšie preferencie.

Medauroidea extradentata (PSG5), Sipyloidea sipylus (PSG4) a Extatosoma tiaratum (PSG9) patria medzi príklady druhov, pri ktorých chovateľ využíva viacero potravných rastlín. Pri inom druhu však rovnaký výber nemusí fungovať.

Pri výbere potravy preto treba vždy začať pri konkrétnom druhu. Až potom má zmysel riešiť, ktoré rastliny sú dostupné, ako ich získavať a ktoré z nich možno využívať počas celého roka.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Potrava podľa druhu pakobylky je zobrazený ako prvý na Pakobylky.sk.

Pakobylky síce patria medzi pomerne nenáročný hmyz, no jednotlivé druhy nemajú rovnaké nároky. Preto nestačí vytvoriť všeobecne „dobré“ podmienky. Chovateľ musí zohľadniť konkrétny druh, jeho veľkosť, spôsob zvliekania a potravné nároky.

1. Príliš malé insektárium

Jednou z častých chýb je výber insektária podľa počtu pakobyliek bez zohľadnenia ich veľkosti a spôsobu života. Pakobylka nepotrebuje iba priestor na pohyb. Potrebuje aj dostatok miesta na bezpečné zavesenie počas zvliekania.

Priestor nad potravnými rastlinami alebo konármi musí umožniť, aby sa jedinec mohol voľne zavesiť a úplne vystierať telo. Ak sa počas zvliekania dotýka dna, stien alebo iných pakobyliek, môže dôjsť k poškodeniu práve sa vyvíjajúcich končatín.

Výška insektária preto často zohráva väčšiu úlohu než samotná plocha dna. Pri výbere treba zároveň počítať s konečnou veľkosťou dospelých jedincov, nie iba s veľkosťou nýmf.

2. Nedostatočná ventilácia

Ďalším problémom je nedostatočná výmena vzduchu. Chovateľ môže mať snahu udržať v insektáriu vysokú vlhkosť, a preto uzavrie väčšinu ventilačných otvorov. Takýto postup však môže vytvoriť nevhodné prostredie.

Pri slabej cirkulácii vzduchu sa na stenách a substráte ľahšie udržiava nadmerná vlhkosť. Zvyšuje sa tiež riziko vzniku plesní a hromadenia organických zvyškov.

Vlhkosť preto nemožno riešiť iba intenzívnym rosením. Dôležitú úlohu má aj dostatočná výmena vzduchu.

Čo pomáha?

• zabezpečte dostatočne veľké ventilačné plochy,
• nezakrývajte ventilačné otvory bez dôvodu,
• sledujte kondenzáciu vody na stenách,
• pravidelne odstraňujte zvyšky potravy a uhynuté jedince,
• pri opakovanom výskyte plesní upravte kombináciu rosenia a ventilácie.

3. Nevhodná potrava

Pakobylky nie sú univerzálne bylinožravce, ktoré môžu bez rozdielu prijímať akúkoľvek zelenú rastlinu. Jednotlivé druhy majú rozdielne potravné preferencie a niektoré druhy využívajú iba pomerne úzky okruh hostiteľských rastlín.

Preto nestačí vybrať rastlinu podľa toho, že ju prijíma iný druh pakobylky. Ak chovateľ nevie, čo konkrétny druh prirodzene prijíma, mal by si vhodnosť rastliny najskôr overiť.

Medzi často využívané potravné rastliny patria napríklad černica, malina, ruža, dub alebo brečtan. Ich vhodnosť však vždy závisí od konkrétneho druhu pakobylky.

Rastliny musia pochádzať z bezpečného zdroja. Listy z miest, kde mohli prísť do kontaktu s pesticídmi alebo inými chemickými prípravkami, do insektária nepatria.

Časté chyby pri kŕmení

• použitie rastliny bez overenia jej vhodnosti pre konkrétny druh,
• nedostatok čerstvej potravy,
• podávanie zvädnutých alebo plesnivých listov,
• zber pri cestách alebo z chemicky ošetrovaných plôch,
• náhla zmena potravy bez overenia, či ju daný druh prijíma.

4. Nesprávna vlhkosť

Vlhkosť patrí medzi podmienky, ktoré chovatelia často riešia príliš všeobecne. Neexistuje jedna hodnota vlhkosti vhodná pre všetky pakobylky.

Niektoré druhy zvládajú skôr suchšie podmienky, zatiaľ čo iné profitujú z vyššej vlhkosti. Rozhodujúci preto nie je údaj pre pakobylky ako skupinu, ale nároky konkrétneho druhu.

Problém môže predstavovať príliš suché aj príliš vlhké prostredie. Pri nízkej vlhkosti môže mať citlivejší druh problém so zvliekaním. Naopak, dlhodobo vysoká vlhkosť bez dostatočnej ventilácie podporuje kondenzáciu vody a rast plesní.

Rosenie nie je to isté ako vysoká vlhkosť

Pri rosení sa na určitý čas zvýši množstvo vody v prostredí insektária. To však automaticky neznamená, že chovateľ musí udržiavať neustále mokré steny alebo substrát.

Pri niektorých druhoch môže pravidelné rosenie zároveň poskytnúť zdroj vody na povrchu listov. Frekvenciu a množstvo vody však treba prispôsobiť druhu, ventilácii a podmienkam v miestnosti.

5. Chovateľ sleduje iba jednu podmienku

Ďalšia chyba vzniká vtedy, keď chovateľ sleduje iba teplotu alebo vlhkosť a ostatné podmienky ignoruje. Hodnota na teplomere sama o sebe nehovorí, či má pakobylka vhodné prostredie.

Rovnako dôležitá je veľkosť insektária, dostupnosť potravy, ventilácia, možnosť bezpečného zvliekania a čistota chovného priestoru.

Ak napríklad zvýšite vlhkosť bez úpravy ventilácie, môžete vytvoriť úplne iné podmienky, než ste pôvodne zamýšľali.

6. Nedostatok priestoru na zvliekanie

Pakobylka potrebuje počas zvliekania stabilné miesto, na ktorom môže visieť hlavou nadol a voľne uvoľniť starú kutikulu. Preto nestačí, aby sa do insektária fyzicky zmestila.

Vo vnútri musí zostať dostatok voľného priestoru aj medzi konármi a stenami. Pri skupinovom chove treba navyše počítať s tým, že viac jedincov môže súčasne využívať rovnaké miesto.

Práve nedostatok priestoru môže byť problémom najmä vtedy, keď chovateľ ponechá nymfy v malom insektáriu až do dospelosti.

7. Príliš veľa jedincov v jednom insektáriu

Pri rastúcej kolónii sa môže pôvodne vhodná nádoba postupne stať príliš malou. Chovateľ preto musí sledovať nielen veľkosť jednotlivých pakobyliek, ale aj ich počet.

Vyššia hustota znamená väčšiu spotrebu potravy a viac odpadu. Zároveň sa znižuje dostupný priestor na zvliekanie.

Ak počet jedincov výrazne narastie, riešením môže byť väčšie insektárium alebo rozdelenie chovu do viacerých nádob.

Ako sa týmto chybám vyhnúť?

Základom je nastaviť chov podľa konkrétneho druhu. Pred jeho zaobstaraním si preto zistite jeho dospelú veľkosť, vhodné potravné rastliny, požiadavky na vlhkosť a priestor potrebný na zvliekanie.

Pri samotnom chove potom sledujte správanie a stav jedincov. Dôležité zmeny predstavujú napríklad problémy so zvliekaním, opakované odmietanie potravy, plesne alebo výrazná kondenzácia vody.

Ak sa problém objaví, nie je vhodné automaticky zvyšovať rosenie alebo teplotu. Najskôr treba zistiť, ktorá podmienka sa odlišuje od požiadaviek konkrétneho druhu.

Zhrnutie

Najčastejšie chyby pri chove pakobyliek súvisia s nedostatkom priestoru, slabou ventiláciou, nevhodnou potravou a nesprávne nastavenou vlhkosťou. Problém však často nevytvára jedna podmienka, ale ich kombinácia.

Príliš malé insektárium môže obmedziť zvliekanie, nedostatočná ventilácia podporí nadmernú vlhkosť a nevhodná potrava môže viesť k odmietaniu potravy. Preto má zmysel posudzovať chov ako jeden celok.

Najlepším základom je poznať nároky konkrétneho druhu a podľa nich nastaviť veľkosť insektária, ventiláciu, potravu aj vlhkosť.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Najčastejšie chyby pri chove pakobyliek je zobrazený ako prvý na Pakobylky.sk.

Vhodnosť maliny však nemožno automaticky preniesť na všetky pakobylky. Jednotlivé druhy majú rozdielne potravné nároky. Pri novom druhu preto vždy overte, ktoré rastliny prijíma.

Je malina vhodná ako potrava pre pakobylky?

Áno, viaceré druhy ju prijímajú. Chovateľské záznamy uvádzajú malinu medzi potravnými rastlinami napríklad pri Medauroidea extradentata (PSG 5). Tento druh prijíma široký výber rastlín vrátane černice, maliny a liesky.

Malinové listy prijímajú aj niektoré ďalšie druhy. Databáza Phasmatodea.com uvádza malinu napríklad medzi potravnými rastlinami pre Clitumninae sp. „Khao Yai“ (PSG 229), spolu s černicou, dubom, lieskou, bukom a ružou.

To však neznamená, že malinu možno bez overenia použiť pri ľubovoľnom druhu. Pri pakobylkách s užším výberom potravy treba vychádzať z údajov konkrétneho druhu.

Ktorú časť maliny pakobylky žerú?

Pri kŕmení ponúkajú chovatelia pakobylkám predovšetkým listy a mladé časti výhonkov. Plody maliny nemajú pri bežnom chove význam ako potrava.

List maliny (Rubus idaeus) tvorí viacero lístkov. Rastlina vytvára nové výhonky počas vegetačného obdobia, takže pri vlastnom pestovaní môžete získať pravidelný zdroj čerstvej potravy.

Pri zbere vyberajte zdravé listy bez plesní, výrazného poškodenia alebo známok chemického ošetrenia.

Malina a černica nie sú úplne to isté

Malina a černica patria do rovnakého rodu Rubus a viacero druhov pakobyliek prijíma obe rastliny. Napriek tomu ich nemožno automaticky považovať za vzájomne zameniteľné pri každom druhu.

Ak konkrétny druh prijíma černicu, neznamená to samo osebe, že prijme aj malinu. Pri niektorých druhoch však chovateľské údaje uvádzajú obe rastliny medzi vhodnými potravnými zdrojmi. Príkladom je Medauroidea extradentata (PSG 5).

Preto má pri výbere potravy prednosť údaj o konkrétnom druhu pred všeobecným pravidlom pre pakobylky.

Kedy zbierať malinové listy?

Najjednoduchšie využijete malinu počas vegetačnej sezóny, keď má rastlina dostatok čerstvých listov. Pri pravidelnom raste môžete výhonky priebežne zrezávať a používať ich ako potravu.

Malina je opadavá drevina. Na jeseň preto stráca listy a počas zimy neposkytuje rovnaké množstvo čerstvej potravy ako v lete. Pri celoročnom chove preto potrebujete aj ďalší zdroj potravy.

Pri výbere miesta na zber venujte pozornosť aj pôvodu rastliny. Maliny môžu poškodzovať rôzni škodcovia a choroby. Pri pestovaných porastoch preto nemožno automaticky predpokladať, že rastlina neprišla do kontaktu s chemickými prípravkami.

Dá sa malina využiť v zime?

V zimnom období je čerstvá malina podstatne menej praktická ako počas vegetácie. Listy opadávajú, takže chovateľ musí využívať iné dostupné potravné rastliny.

Určitou možnosťou je pripraviť si výhonky alebo listy vopred. Spôsob konzervácie však mení vlastnosti rastlinného materiálu. Pri dlhodobom zimnom chove preto nemožno malinu považovať za univerzálnu náhradu čerstvých zimných potravných rastlín.

Praktickejšie je pripraviť pre druhy, ktoré malinu prijímajú, aj ďalšiu overenú potravnú rastlinu. Pri niektorých druhoch môže byť vhodnou alternatívou napríklad černica, ktorá zostáva zelená aj počas časti zimy.

Malina môže byť užitočná na začiatku sezóny

Význam maliny nemusí spočívať iba v letnom kŕmení. Pri vhodnom druhu môže pomôcť aj v období, keď sa po zime postupne obnovuje ponuka čerstvých listov.

Výhodou je najmä možnosť pestovať si vlastný zdroj potravy. Chovateľ tak nemusí byť úplne odkázaný na zber jednej voľne rastúcej rastliny.

Pri väčšom chove však treba počítať so spotrebou. Malé množstvo malinových výhonkov môže stačiť niekoľkým jedincom, ale pri početnej kolónii potreba listov rýchlo rastie.

Ako zbierať malinu pre pakobylky?

Na kŕmenie vyberajte zdravé výhonky s nepoškodenými listami. Vyhnite sa miestam pri cestách a lokalitám, kde neviete, či rastliny niekto neošetroval pesticídmi.

Malina má na stonkách ostne, preto pri zbere počítajte s náročnejšou manipuláciou ako pri niektorých iných potravných rastlinách.

Po zbere vložte výhonok do nádoby s vodou. Listy tak zostanú dlhšie čerstvé. Nádobu však zabezpečte tak, aby sa do nej pakobylky nedostali a neutopili sa.

Na čo si dať pozor pri malinových listoch?

• Chemické ošetrenie: nepoužívajte listy z rastlín, pri ktorých neviete, či ich niekto ošetroval pesticídmi.
• Stav listov: vyraďte plesnivé, nahnité alebo výrazne poškodené časti.
• Zdroj rastliny: pri zbere z voľnej prírody si vyberajte čisté lokality mimo ciest a intenzívne obhospodarovaných plôch.
• Správne určenie rastliny: pri zbere vo voľnej prírode si overte, že ide o malinu (Rubus idaeus).
• Potravné nároky druhu: malinu používajte iba pri druhoch, pri ktorých chovateľské zdroje potvrdzujú jej prijímanie.

Malina ako súčasť pestrejšieho výberu potravy

Ak chováte druhy, ktoré malinu prijímajú, môže byť praktickým doplnkom potravných rastlín. Jej výhodou je dostupnosť počas vegetačnej sezóny a možnosť vlastného pestovania.

Nie je však potrebné používať ju ako jedinú potravnú rastlinu. Ak konkrétny druh prijíma viac overených druhov rastlín, môžete ich striedať podľa dostupnosti počas roka.

Takýto prístup je dôležitý najmä pri zimnom chove. Malina je opadavá a jej dostupnosť sa počas roka výrazne mení. Niektoré iné potravné rastliny však zostávajú použiteľné aj počas zimy.

Záverom

Malina môže byť vhodnou potravou pre viaceré druhy pakobyliek. Jej listy prijíma napríklad Medauroidea extradentata (PSG 5) a ďalšie druhy uvedené v chovateľských databázach.

Najväčší význam má počas vegetačnej sezóny, keď poskytuje čerstvé listy a mladé výhonky. V zime je jej dostupnosť obmedzená. Pri celoročnom chove preto počítajte aj s ďalšími overenými potravnými rastlinami.

Pri zbere je najdôležitejšie poznať pôvod rastliny a vyhnúť sa chemicky ošetreným porastom. Rovnako ako pri každej potravnej rastline platí, že vhodnosť treba posudzovať podľa konkrétneho druhu pakobylky, nie podľa všeobecného pravidla.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Malinové listy ako potrava pre pakobylky je zobrazený ako prvý na Pakobylky.sk.

Brečtan však nie je vhodnou potravou pre všetky pakobylky. Pri jeho použití preto treba poznať konkrétny druh a jeho potravné nároky. Rovnako dôležité je miesto zberu, pretože listy znečistené pesticídmi alebo inými chemickými látkami môžu chovanému hmyzu uškodiť.

Ktoré pakobylky prijímajú brečtan?

Brečtan popínavý (lat. Hedera helix) prijímajú niektoré bežne chované druhy pakobyliek. Medzi druhy, pri ktorých sa brečtan využíva ako potrava, patrí napríklad pakobylka indická – Carausius morosus (PSG1).

Listy brečtanu prijíma aj Medauroidea extradentata (PSG5). Pri tomto druhu však môže chovateľ využívať aj ďalšie vhodné krmoviny, takže brečtan nemusí tvoriť jedinú zložku potravy.

Brečtan sa používa aj pri chove niektorých ďalších druhov, no jeho vhodnosť treba vždy posudzovať podľa konkrétneho druhu. To, že ho prijíma jedna pakobylka, ešte neznamená, že ho bez problémov prijme aj iný druh.

Prečo môže byť brečtan praktickou potravou?

Najväčšou výhodou brečtanu je jeho dostupnosť. Hedera helix si udržiava listy aj počas zimy, takže môže poskytnúť čerstvú potravu v čase, keď v prírode nie je dostupné čerstvé listnaté krmivo.

Pre chovateľa to znamená jednoduchší prístup k potrave počas celého roka. Pri vhodnom stanovišti možno brečtan pravidelne získať aj mimo hlavnej vegetačnej sezóny.

Ďalšou výhodou je pevnosť listov. Pri správnom skladovaní dokážu odrezané vetvičky určitý čas zostať čerstvé a pakobylky môžu z nich postupne prijímať potravu.

Brečtan nemusí byť jedinou potravou

Ak konkrétny druh prijíma viacero krmovín, nie je potrebné spoliehať sa iba na brečtan. Vhodnosť jednotlivých rastlín sa medzi druhmi líši.

Pri chove preto treba vychádzať z potrieb konkrétneho druhu. Brečtan môže byť praktickou súčasťou jedálnička, ale pri druhoch s užšími potravnými nárokmi nemusí predstavovať vhodnú náhradu za ich preferované hostiteľské rastliny.

Kde brečtan zbierať?

Pri zbere je najdôležitejšia bezpečnosť rastliny. Brečtan určený ako potrava pre pakobylky zbierajte iba na mieste, pri ktorom máte istotu, že rastlina neprišla do kontaktu s pesticídmi, herbicídmi alebo inými chemickými prípravkami.

Vyhnúť sa treba najmä rastlinám rastúcim bezprostredne pri frekventovaných cestách, na miestach s pravidelným chemickým ošetrovaním alebo v okolí záhrad, kde používate prípravky proti škodcom a chorobám.

Bezpečnejšou možnosťou môže byť vlastný nechemicky ošetrovaný brečtan alebo rastlina z miesta, ktorého spôsob údržby poznáte.

Na čo si dať pozor pri zbere?

Pred vložením brečtanu do insektária skontrolujte listy aj stonky. Odstráňte poškodené, plesnivé alebo výrazne znečistené časti.

Na listoch sa môžu nachádzať drobné živočíchy, vajíčka hmyzu alebo iné nečistoty. Pri zbere z vonkajšieho prostredia preto treba počítať s tým, že spolu s krmivom môžete do insektária priniesť aj ďalšie organizmy.

Ak brečtan zbierate v prírode alebo vo verejnom priestore, neberte rastliny z miest, pri ktorých neviete posúdiť ich pôvod a spôsob údržby.

Treba brečtan umývať?

Ak máte istotu, že brečtan pochádza z bezpečného miesta bez chemického ošetrovania, nie je potrebné používať žiadne čistiace prípravky. Ak listy umývate, používajte iba čistú vodu.

Na čistenie krmiva nepoužívajte saponáty, dezinfekčné prípravky ani iné chemické látky. Ich zvyšky by mohli zostať na povrchu listov a dostať sa do kontaktu s pakobylkami.

Ako brečtan uchovávať?

Odrezané vetvičky brečtanu možno vložiť do nádoby s vodou. Takto zostanú listy dlhšie čerstvé a pakobylky k nim môžu pristupovať priamo v insektáriu.

Ak stonky vkladáte do vody, nádoba musí byť zabezpečená tak, aby sa do nej pakobylky nemohli dostať. Hmyz by sa mohol vo vode utopiť.

Pravidelne kontrolujte stav listov. Zvädnuté alebo plesnivé časti odstráňte a podľa potreby nahraďte čerstvým krmivom.

Je brečtan vhodný aj v zime?

Áno, práve dostupnosť počas zimy patrí medzi jeho praktické vlastnosti. Brečtan zostáva zelený aj v období, keď listnaté dreviny zhadzujú listy.

To však neznamená, že každý druh pakobylky môže počas celej zimy prijímať iba brečtan. Ak druh vyžaduje inú potravu alebo ju prijíma prednostne, treba mu zabezpečiť vhodné krmivo podľa jeho konkrétnych nárokov.

Pozor na zámenu a pôvod rastliny

Pri zbere je dôležité správne určiť rastlinu. Brečtan popínavý (Hedera helix) patrí do čeľade aralkovité (Araliaceae). Na potravu pre pakobylky používajte iba rastliny, ktoré bezpečne poznáte.

Ešte dôležitejší je pôvod listov. Aj vhodná krmovina sa môže stať rizikovou, ak pochádza z miesta ošetreného pesticídmi. Chemické látky pritom nemusia byť na listoch viditeľné.

Je brečtan vhodný pre všetky pakobylky?

Nie. Pakobylky majú medzi jednotlivými druhmi rozdielne potravné nároky. Niektoré prijímajú široký výber rastlín, iné sa špecializujú na konkrétne skupiny hostiteľských rastlín.

Pred zaradením brečtanu do jedálnička preto overte jeho vhodnosť pre konkrétny druh. Informácia, že brečtan prijíma jeden bežne chovaný druh, sama osebe nestačí na bezpečné použitie pri inom druhu.

Zhrnutie

Brečtan popínavý môže byť praktickou potravou pre niektoré druhy pakobyliek. Jeho hlavnou výhodou je dostupnosť čerstvých listov aj počas zimy a možnosť uchovávať vetvičky v nádobe s vodou.

Najdôležitejšie je však overiť vhodnosť brečtanu pre konkrétny druh a používať iba rastliny z bezpečného miesta. Brečtan zbierajte mimo dosahu pesticídov, herbicídov a iných chemických prípravkov. Zároveň pravidelne kontrolujte stav listov a odstráňte poškodené alebo plesnivé časti.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Brečtan ako potrava pre pakobylky je zobrazený ako prvý na Pakobylky.sk.

Sú dubové listy vhodné pre pakobylky?

Áno, dub (Quercus spp.) patrí medzi kŕmne rastliny, ktoré prijímajú niektoré druhy pakobyliek. Vhodnosť dubových listov však nemožno automaticky preniesť na všetky druhy. Jednotlivé pakobylky majú rozdielne potravné nároky a pri každom druhu treba vychádzať z overených údajov o jeho chove.

Dub preto môže byť praktickou alternatívou najmä v prípadoch, keď ho konkrétny druh bežne prijíma. Pred zaradením novej kŕmnej rastliny je vhodné overiť si jej vhodnosť priamo pre chovaný druh.

Ktorý dub možno použiť?

Pri chove sa môžu používať listy rôznych druhov dubov rodu Quercus. Pri zbere však nie je rozhodujúce iba určenie stromu. Rovnako dôležité je miesto, kde dub rastie.

Listy by mali pochádzať zo stromu, pri ktorom máte istotu, že neprišiel do kontaktu s pesticídmi, herbicídmi alebo inými chemickými prípravkami.

Kde zbierať dubové listy?

Najbezpečnejšie je zbierať listy z miesta, ktoré poznáte a viete posúdiť jeho okolie. Vhodné stanovište by malo byť mimo intenzívne využívaných komunikácií a mimo miest, kde môže dochádzať k chemickému ošetrovaniu vegetácie.

Vyhnite sa najmä:

• okrajom frekventovaných ciest,
• miestam s pravidelným postrekom,
• poľnohospodársky ošetrovaným plochám,
• parkovým výsadbám, pri ktorých nepoznáte spôsob údržby,
• stromom v blízkosti priemyselných prevádzok alebo iných zdrojov znečistenia.

Ak si nie ste istí, či strom alebo jeho okolie niekto chemicky ošetruje, takýto zdroj radšej nepoužívajte.

Ako zbierať dubové listy?

Na kŕmenie vyberajte čisté a nepoškodené listy. Nemali by byť plesnivé, výrazne znečistené, napadnuté škodcami ani pokryté neznámymi povlakmi.

Praktické je odstrihnúť alebo odlomiť celú vetvičku s listami. Tak môžete listy vložiť priamo do nádoby s vodou a rastlina zostane dlhšie čerstvá.

Pri zbere zároveň myslite na stav stromu. Neodlamujte veľké množstvo konárov a nepoškodzujte zbytočne mladé výhonky.

Treba dubové listy umývať?

Ak listy zbierate z čistého a overeného stanovišťa, nie je potrebné používať žiadne čistiace alebo dezinfekčné prípravky. Naopak, chemické prostriedky môžu predstavovať pre pakobylky ďalšie riziko.

Viditeľne znečistené listy radšej nepoužívajte. Pri listoch určených na okamžité skŕmenie je dôležitejší výber vhodného zdroja než následné ošetrovanie listov rôznymi prípravkami.

Ako skladovať dubové listy?

Čerstvé dubové listy je najlepšie používať čo najskôr. Ak ich však potrebujete uchovať, môžete ich skladovať krátkodobo v chlade.

Pri krátkodobom skladovaní môžete celé vetvičky vložiť do nádoby s vodou. Listy tak zostanú dlhšie svieže. Vodu treba pravidelne kontrolovať a meniť podľa potreby.

Ak chcete dubové listy uchovať na dlhšie obdobie, existuje aj možnosť zmrazenia. Listy môžete po zbere očistiť od viditeľných nečistôt, nechať ich povrchovo vyschnúť a následne ich vložiť do vhodného obalu do mrazničky.

Po rozmrazení už listy nebudú mať rovnakú pevnosť ako čerstvé listy. To však nemusí predstavovať problém pri druhoch, ktoré ich prijímajú aj v takomto stave. Vhodnosť mrazených listov treba opäť posudzovať podľa konkrétneho druhu.

Môžu sa použiť aj opadané dubové listy?

Opadané listy predstavujú odlišný prípad. Suchý list zo zeme môže obsahovať nečistoty, plesne alebo iné kontaminanty. Navyše nemožno spoľahlivo určiť, čomu bol počas svojho pobytu na zemi vystavený.

Na bežné kŕmenie preto uprednostnite čerstvé listy z overeného stromu. Opadané listy nie sú vhodnou náhradou čerstvej kŕmnej rastliny len preto, že pochádzajú z dubu.

Ako spoznať nevhodné listy?

Do insektária nepatria listy s viditeľnou plesňou, hnilobou alebo výrazným poškodením. Rovnako nepoužívajte listy, ktoré zapáchajú alebo majú neobvyklé povlaky.

Ak začnú listy počas chovu hniť alebo plesnivieť, odstráňte ich z insektária. Zároveň skontrolujte, či vlhké prostredie a zvyšky potravy nevytvárajú podmienky na ďalšie šírenie plesní.

Na čo si dať pozor pri zbere?

Najväčším rizikom pri zbere nie je samotný dub, ale neznámy pôvod listov. Strom môže rásť na mieste, kde sa používajú chemické prípravky, alebo môže byť vystavený inému znečisteniu.

Preto je lepšie mať jeden overený zdroj dubových listov než zbierať potravu náhodne na rôznych miestach.

Zhrnutie

Dubové listy môžu byť vhodnou potravou pre viaceré druhy pakobyliek. Nejde však o univerzálne krmivo pre všetky druhy, preto treba vždy overiť ich vhodnosť pre konkrétny chovaný druh.

Pri zbere vyberajte čisté a nepoškodené listy zo stromov, ktoré rastú mimo miest s možným chemickým ošetrením. Čerstvé vetvičky môžete krátkodobo uchovať vo vode. Na dlhšie skladovanie možno listy zmraziť, ak ich konkrétny druh prijíma aj po rozmrazení.

Najdôležitejšie pravidlo je jednoduché: ak neviete, odkiaľ list pochádza a čím mohol byť ošetrený, pre pakobylky ho nepoužívajte.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Dubové listy pre pakobylky: zber, vhodnosť a skladovanie je zobrazený ako prvý na Pakobylky.sk.