Pakobylky väčšinu života trávia požieraním listov. To však neznamená, že im môžete ponúknuť každú zelenú rastlinu, ktorú nájdete v záhrade, lese alebo kvetinárstve. Problém môže predstavovať samotná rastlina, ale aj chemikálie, ktoré sa dostali na jej listy.

Pri krmive preto nestačí otázka, či pakobylka list zožerie. Dôležité je aj to, či danú rastlinu bezpečne znáša a či ju nikto chemicky neošetril.

Nie každá zelená rastlina patrí do insektária

Všetky pakobylky sú bylinožravce, ale jednotlivé druhy majú rozdielne potravné nároky. Niektoré prijímajú veľké množstvo rôznych rastlín. Iné potrebujú podstatne užší výber potravy. Pri niektorých druhoch funguje iba niekoľko konkrétnych potravných rastlín.

Medzi často používané potravné rastliny patria napríklad černica, ruža, dub, hloh, malina, hlohyňa alebo eukalyptus. Niektoré druhy prijímajú aj vtáčí zob či brečtan. Vždy však treba vychádzať z konkrétneho druhu pakobylky.

Preto neplatí jednoduché pravidlo:

„Pakobylka to zožerie, takže jej to môžem dávať.“

Ochutnanie listu ešte neznamená, že rastlina predstavuje vhodnú dlhodobú potravu.

Rastlina môže mať vlastnú chemickú obranu

Rastliny si vytvárajú množstvo látok, ktoré ich chránia pred bylinožravcami. Patria medzi ne napríklad triesloviny, saponíny a rôzne ďalšie sekundárne metabolity.

Pakobylky sa počas evolúcie prispôsobili rôznym rastlinám. Niektoré druhy preto zvládnu látky, ktoré by inému druhu prekážali.

Dobrým príkladom je brečtan. Obsahuje saponíny a väčšina pakobyliek ho nezvláda ako hlavnú potravu. Niektoré druhy však dokážu jeho chemickú obranu tolerovať a brečtan pravidelne prijímajú.

Preto nemožno vytvoriť jednoduchý zoznam typu „tieto rastliny sú pre všetky pakobylky jedovaté“. Vhodnosť potravy závisí aj od konkrétneho druhu.

Najväčšie riziko často vôbec nevidíte

Samotná rastlina však nemusí predstavovať najväčší problém.

Oveľa vážnejšie riziko môže predstavovať pesticíd na jej povrchu alebo v rastlinných pletivách.

List po postreku môže vyzerať úplne normálne. Nemusí mať škvrny, zmenu farby ani nepríjemný zápach. Pakobylka však môže spolu s listom prijať aj účinnú látku pesticídu.

A práve preto predstavuje chemicky ošetrené krmivo pre chov veľké riziko.

Prečo pesticídy môžu pakobylky usmrtiť?

Insekticídy sú určené na ničenie alebo potláčanie hmyzu. Pakobylka preto patrí medzi organizmy, ktoré môže takýto prípravok poškodiť.

Účinok závisí od konkrétnej účinnej látky, koncentrácie, spôsobu aplikácie a množstva, ktoré sa dostane do organizmu. Niektoré látky pôsobia pri kontakte, iné po požití a ďalšie môžu kombinovať viac spôsobov účinku.

Pre chovateľa však netreba poznať presnú toxikologickú rovnicu každého pesticídu.

Stačí jedno praktické pravidlo:

Ak neviete vylúčiť chemické ošetrenie potravnej rastliny, nedávajte ju pakobylkám.

Pri pesticídoch navyše nemusí ísť iba o postrek priamo na listy. Riziko môže vzniknúť aj pri ošetrení rastliny v jej bezprostrednom okolí.

Chemicky ošetrený list môže zabiť celý chov

Predstavte si bežnú situáciu.

Chovateľ nazbiera veľké množstvo čerstvých listov a vloží ich do insektária. Pakobylky ich začnú normálne požierať. O niekoľko hodín alebo dní sa objavia problémy.

Ak všetky pakobylky dostali rovnaké krmivo, jeden kontaminovaný zdroj môže zasiahnuť prakticky celý chov.

Práve preto predstavuje neznámy pôvod potravy oveľa väčšie riziko než obyčajný experiment s jedným novým listom.

Nestriekajte rastliny, ktoré používate ako krmivo

Ak pestujete potravné rastliny priamo pre pakobylky, máte veľkú výhodu. Poznáte ich pôvod a môžete kontrolovať spôsob pestovania.

Takéto rastliny však nesmiete bežne ošetrovať insekticídmi len preto, že sa na nich objavili vošky alebo iní škodcovia.

Pri potravných rastlinách pre pakobylky je najbezpečnejšie úplne vynechať chemické postreky proti hmyzu.

To platí aj pre rastliny, ktoré po ošetrení vyzerajú opäť zdravo.

Opláchnutie listov pesticíd nevyrieši

Častá chyba vyzerá jednoducho:

„Rastlinu som umyl, takže listy môžem použiť.“

Takéto uvažovanie neposkytuje dostatočnú istotu.

Voda môže odstrániť časť nečistôt a niektoré látky z povrchu listu. Nemusí však odstrániť všetky zvyšky pesticídu. Niektoré účinné látky navyše prenikajú do rastlinných pletív.

Ak neviete, aký prípravok pestovateľ použil, kedy ho aplikoval a ako sa v rastline správa, obyčajné opláchnutie vám nedá spoľahlivú záruku bezpečnosti.

Neznámy postrek preto nevyriešite umytím listov.

Opatrnosť treba aj pri rastlinách zo záhradných centier

Rastlina zo záhradného centra alebo kvetinárstva môže vyzerať ako ideálne krmivo. Je čerstvá, zdravá a často má veľké množstvo listov.

Problém spočíva v tom, že nepoznáte celú históriu jej pestovania.

Okrasné rastliny môžu počas pestovania dostať prípravky proti škodcom alebo chorobám. Zákazník pritom nemusí vedieť, aké prípravky pestovateľ použil.

Preto nestačí, že ide o druh rastliny, ktorý pakobylky bežne prijímajú.

Pri krmive rozhoduje nielen druh rastliny, ale aj jej pôvod.

Rastliny pri cestách a verejných plochách

Rovnako opatrne treba pristupovať k listom nazbieraným pri cestách, v parkoch alebo pri udržiavaných verejných plochách.

Neviete, či správca v minulosti nepoužil herbicíd, insekticíd alebo iný prípravok.

Rastlina pritom môže vyzerať úplne zdravo.

Ak teda neviete, ako sa o dané miesto starajú, takýto zdroj krmiva radšej vynechajte.

Černica je výborné krmivo, ale ani pri nej netreba riskovať

Černica patrí medzi najpraktickejšie potravné rastliny pre množstvo druhov pakobyliek. Je dostupná počas veľkej časti roka a veľa druhov ju prijíma veľmi dobre.

To však neznamená, že môžete nazbierať černicové listy kdekoľvek.

Černica pri ceste, v záhrade ošetrovanej pesticídmi alebo pri pravidelne chemicky udržiavanom pozemku môže predstavovať úplne iné riziko než černica z vlastného neošetrovaného porastu.

Preto je ideálne mať vlastný zdroj černice alebo inej overenej potravnej rastliny, pri ktorom poznáte históriu pestovania.

Neoverené krmivo môže znamenať viac vecí

Neoverené krmivo nemusí znamenať iba neznámu rastlinu.

Problém môže vzniknúť aj vtedy, keď neviete:

• aký druh rastliny vlastne zbierate,
• či ju konkrétny druh pakobylky prijíma ako potravu,
• či rastlina nerástla v blízkosti chemicky ošetrenej plochy,
• či na ňu niekto nepoužil insekticíd alebo fungicíd,
• ako dlho od posledného ošetrenia uplynulo,
• či rastlina nepochádza z intenzívne ošetrovaného pestovania.

Pri druhoch s úzkymi potravnými nárokmi môže nevhodná rastlina znamenať aj odmietanie potravy a postupné hladovanie. Niektoré druhy majú široký výber potravy, iné potrebujú iba niekoľko konkrétnych rastlín.

Ako si vytvoriť bezpečný zdroj potravy

Najjednoduchší systém funguje takto:

1. Najprv si overte potravné rastliny konkrétneho druhu.
2. Vyberte jeden alebo viac spoľahlivých zdrojov krmiva.
3. Pri vlastných rastlinách nepoužívajte pesticídy.
4. Nenechávajte potravné rastliny v dosahu chemicky ošetrovaných plôch.
5. Novú rastlinu zaraďte až po overení jej vhodnosti.
6. Ak nepoznáte pôvod listov, radšej ich nepoužite.

Pri druhoch, ktoré prijímajú viac potravných rastlín, môže byť praktické pestovať alebo udržiavať viac zdrojov. Ak jeden vypadne, chovateľ nemusí narýchlo hľadať náhradu.

Čo robiť, ak máte podozrenie na otravu?

Ak ste pakobylkám omylom dali listy z chemicky ošetrenej rastliny, okamžite ich odstráňte a nahraďte bezpečným krmivom.

Rovnako odstráňte zvyšky pôvodných listov.

Ak sa po podaní podozrivého krmiva objavia u viacerých jedincov naraz neobvyklé príznaky alebo úhyny, spojenie s krmivom treba brať vážne.

V takejto situácii nepokračujte v podávaní rovnakých listov len preto, že niektoré pakobylky ich predtým normálne žrali.

Najnebezpečnejší list môže vyzerať úplne normálne

Pri pesticídoch je najväčší problém práve v tom, že kontaminovaný list nemusí vyzerať podozrivo.

Môže byť zelený, čerstvý a bez jediného viditeľného poškodenia.

Pakobylka pritom nemá možnosť rozpoznať, či list obsahuje účinnú látku proti hmyzu.

Preto treba bezpečnosť riešiť ešte pred kŕmením.

Ak poznáte rastlinu, poznáte jej pôvod a viete, že ju nikto chemicky neošetroval, výrazne znižujete riziko problému.

Nie je problém iba v „jedovatých“ rastlinách

Pri pakobylkách je zavádzajúce hovoriť iba o jedovatých rastlinách.

Oveľa presnejšie je rozlišovať tri skupiny:

• overené potravné rastliny – konkrétny druh pakobylky ich bezpečne prijíma,
• nevhodné alebo neoverené rastliny – ich vhodnosť pre daný druh nepoznáme alebo ich hmyz zle toleruje,
• chemicky ošetrené rastliny – predstavujú samostatné riziko bez ohľadu na to, či by samotný druh rastliny inak predstavoval vhodnú potravu.

Práve tretia skupina môže spôsobiť najväčší problém. Aj úplne vhodná potravná rastlina sa môže stať nebezpečnou, ak ju niekto ošetrí prípravkom proti hmyzu.

Bezpečné krmivo začína ešte pred zberom

Chovateľ nemusí poznať každý pesticíd, ktorý existuje, ani chemické zloženie každej rastliny.

Musí však poznať pôvod svojho krmiva.

Najbezpečnejší list je list z overenej potravnej rastliny, ktorú konkrétny druh pakobylky dobre prijíma a ktorú nikto chemicky neošetroval.

Ak neviete, čo na rastline použili, kde rástla alebo či ju váš druh pakobylky bezpečne prijíma, experiment nestojí za riziko.

Pri pakobylkách totiž platí jednoduchá zásada: neoverené krmivo môže byť oveľa nebezpečnejšie, než vyzerá.

Fotografia: © bigstockphoto