Ak však pakobylka prestane žrať úplne a stav trvá dlhšie, treba skontrolovať podmienky v insektáriu, potravu aj samotné zviera. Dôležité je pritom sledovať viac znakov naraz. Samotný fakt, že na liste nevidíte čerstvé požerky, ešte nemusí znamenať problém.

Pakobylka nemusí žrať stále rovnako

Množstvo prijatej potravy sa počas života pakobylky mení. Mladé nymfy často prijímajú potravu pravidelne, pretože rýchlo rastú. U väčších jedincov sa príjem potravy môže meniť podľa fázy vývoja a aktuálneho stavu.

Preto treba rozlišovať medzi tým, že pakobylka žerie menej, a tým, že o potravu úplne stratila záujem.

Ak sa stále pohybuje, reaguje normálne, vyzerá zdravo a pravidelne sa objavuje nový trus, krátkodobé zníženie príjmu potravy nemusí predstavovať problém.

Blíži sa zvliekanie

Jednou z prirodzených príčin zníženého príjmu potravy je blížiace sa zvliekanie. Pakobylka pred zvlekom mení svoje správanie a môže prestať prijímať potravu alebo ju prijímať podstatne menej.

Pred samotným zvliekaním môže byť menej aktívna. Často sa zdržiava na vhodnom mieste, kde má dostatok priestoru na zavesenie tela. Počas zvliekania potravu samozrejme neprijíma.

V tomto období je preto dôležitejšie zabezpečiť vhodné podmienky než pakobylku nútiť k potrave. Predovšetkým potrebuje dostatok priestoru, vhodnú vlhkosť a bezpečné miesto, z ktorého môže po starom obale voľne vysunúť telo.

Po úspešnom zvlečení nemusí začať žrať okamžite. Môže určitý čas zostať menej aktívna a následne sa k potrave postupne vrátiť.

Nevhodná alebo nechutná potrava

Ak pakobylka potravu odmieta, prvou otázkou by malo byť, či ide o rastlinu, ktorú daný druh skutočne prijíma.

Jednotlivé druhy pakobyliek nemajú rovnaké potravné nároky. Mnohé bežne chované druhy dobre prijímajú černicu, ružu, hloh, dub alebo ďalšie vhodné rastliny, iné druhy však môžu byť oveľa špecializovanejšie.

Problém môže vzniknúť aj vtedy, keď je rastlina síce pre daný druh vhodná, ale listy sú staré, zvädnuté alebo inak nekvalitné. Pakobylky často uprednostnia čerstvé listy pred poškodenou potravou.

Skontrolujte, či je potrava čerstvá

Listy vložené do insektária by mali zostať čo najdlhšie čerstvé. Zvädnuté alebo vysychajúce listy môžu stratiť atraktivitu a pakobylka ich môže prijímať menej.

Pri kŕmení vo vode treba zároveň sledovať, či rastlina nezostáva príliš dlho vo vode, nezačína hniť alebo neplesnivieť. Staré a poškodené časti je lepšie pravidelne odstraňovať.

Ak máte podozrenie, že potrava nie je vhodná, skúste ponúknuť čerstvé listy inej overenej potravnej rastliny, ktorú daný druh bežne prijíma.

Pozor na chemicky ošetrené rastliny

Jedným z najnebezpečnejších problémov môže byť potrava s neznámym pôvodom. Listy z okrasných rastlín, záhradných centier alebo miest, kde sa používali pesticídy, nemusia byť pre pakobylky bezpečné.

Insekticídy sú určené na ničenie alebo potláčanie hmyzu. Pakobylka preto môže na kontaminované listy reagovať odmietaním potravy, ale následky môžu byť aj oveľa vážnejšie.

Ak neviete spoľahlivo vylúčiť chemické ošetrenie rastliny, nepoužívajte ju ako potravu. Samotné opláchnutie listov nemusí zaručiť odstránenie všetkých rezíduí.

Problém môže byť v insektáriu

Ak potrava je vhodná a čerstvá, skontrolujte podmienky chovu. Pakobylky reagujú na teplotu, vlhkosť a kvalitu vzduchu.

Príliš vysoká alebo nízka teplota môže ovplyvniť aktivitu aj príjem potravy. Podobne môže pôsobiť dlhodobo nevhodná vlhkosť alebo zle nastavená ventilácia.

Insektárium by preto nemalo byť ani trvalo premočené, ani výrazne presušené. Požiadavky sa však medzi druhmi líšia, preto treba vychádzať predovšetkým z podmienok vhodných pre konkrétny druh.

Príliš vysoká teplota

Prehrievanie môže byť problémom najmä v malých insektáriách umiestnených pri okne. Priame slnko môže vnútornú teplotu zvýšiť oveľa viac než teplotu v miestnosti.

Ak pakobylka prestala žrať počas horúceho počasia, skontrolujte teplotu priamo pri insektáriu. Neriešte pritom iba teplotu v miestnosti. Dôležité je prostredie, v ktorom sa pakobylka skutočne nachádza.

Insektárium treba chrániť pred priamym slnkom a zabezpečiť primeranú výmenu vzduchu.

Príliš suché alebo príliš vlhké prostredie

Vlhkosť ovplyvňuje správanie mnohých druhov pakobyliek. Niektoré druhy potrebujú pravidelné rosenie, iné zvládajú podstatne suchšie podmienky.

Pri príliš suchom prostredí môže mať pakobylka problém s príjmom vody a zvliekaním. Naopak, trvalo premočené a zle vetrané insektárium podporuje kondenzáciu, plesne a zhoršenie kvality potravy.

Rosenie preto treba prispôsobiť druhu, teplote a ventilácii. Cieľom nie je udržiavať insektárium neustále mokré.

Skontrolujte ventiláciu

Slabá výmena vzduchu môže zmeniť podmienky v insektáriu aj vtedy, keď teplota a vlhkosť na prvý pohľad vyzerajú správne.

Ak sa na stenách dlhodobo drží kondenzácia, potrava rýchlo plesnivie alebo je vzduch v insektáriu neustále veľmi vlhký, skontrolujte vetracie otvory.

Dobrá ventilácia pomáha udržiavať stabilnejšie prostredie a zároveň predlžuje životnosť potravy.

Pakobylka môže odmietať potravu aj po presťahovaní

Nové prostredie môže dočasne zmeniť správanie pakobylky. Po premiestnení do nového insektária môže byť menej aktívna a nemusí okamžite začať prijímať potravu.

V takom prípade jej doprajte pokoj a zabezpečte správne podmienky. Neustále manipulovanie s pakobylkou môže stres zbytočne predlžovať.

Čo ak pakobylka prestane žrať úplne?

Ak pakobylka potravu úplne ignoruje, postupujte systematicky:

1. Skontrolujte zvliekanie. Pozrite sa, či sa blíži ďalší zvlek.
2. Skontrolujte potravu. Ponúknite čerstvé listy overenej potravnej rastliny.
3. Skontrolujte pôvod potravy. Vylúčte rastliny s neznámym chemickým ošetrením.
4. Skontrolujte teplotu. Zmerajte ju priamo pri insektáriu.
5. Skontrolujte vlhkosť. Zohľadnite požiadavky konkrétneho druhu.
6. Skontrolujte ventiláciu. Hľadajte trvalú kondenzáciu, pleseň a zatuchnutý vzduch.
7. Sledujte správanie a vzhľad. Všímajte si aktivitu, držanie tela, poškodenie končatín a ďalšie nezvyčajné prejavy.

Takýto postup je užitočnejší než okamžitá výmena všetkého v insektáriu. Ak naraz zmeníte potravu, teplotu, vlhkosť aj umiestnenie chovu, neskôr bude ťažké zistiť, čo problém spôsobilo.

Kedy už nejde iba o bežné nechutenstvo?

Krátkodobé zníženie príjmu potravy nemusí znamenať problém. Väčšiu pozornosť si zaslúži situácia, keď pakobylka prestane žrať a zároveň sa zmení jej správanie alebo vzhľad.

Varovnejšie je napríklad výrazné ochabnutie, nezvyčajná nehybnosť mimo obdobia zvliekania, problémy s držaním tela, opakované pády, poškodenie končatín alebo náhle zhoršenie stavu viacerých pakobyliek naraz.

Ak prestane žrať viac jedincov v rovnakom čase, hľadajte najmä spoločnú príčinu. Môže ísť o problém s potravou, pesticídmi alebo podmienkami v insektáriu.

Čo nerobiť, keď pakobylka nežerie

• Nevkladajte jej do insektária veľké množstvo rôznych neoverených rastlín naraz.
• Nesnažte sa ju nútiť k jedlu.
• Nevyberajte ju zbytočne z insektária, najmä ak sa pripravuje na zvliekanie.
• Nezvyšujte automaticky teplotu v snahe „rozbehnúť metabolizmus“.
• Neroste insektárium nadmerne len preto, že pakobylka prestala žrať.
• Nepoužívajte rastlinu s neznámym pôvodom len preto, že ju pakobylka predtým ochotne prijímala.

Najdôležitejšie je pozerať sa na celý obraz

Pakobylka, ktorá jeden deň prijme menej potravy, nemusí byť chorá. Prirodzené zmeny príjmu potravy súvisia s vývojom, zvliekaním aj aktuálnou aktivitou.

Ak však odmietanie potravy pretrváva, treba skontrolovať celý chov. Najčastejšie má zmysel začať pri zvliekaní, kvalite a vhodnosti potravy a následne preveriť teplotu, vlhkosť a ventiláciu.

Samotné množstvo potravy preto nie je najlepší ukazovateľ zdravotného stavu pakobylky. Dôležité je sledovať jej správanie, vzhľad, vývoj a stav celého insektária.

Často kladené otázky

Je normálne, že pakobylka jeden deň nežerie?

Áno. Krátkodobé zníženie príjmu potravy nemusí znamenať problém, najmä ak sa blíži zvliekanie alebo pakobylka inak pôsobí zdravo.

Prečo pakobylka pred zvliekaním prestane žrať?

Pred zvliekaním sa mení jej aktivita a správanie. Niektoré jedince preto prijímajú potravu menej alebo ju na určitý čas úplne odmietnu.

Čo jej mám dať, keď odmieta potravu?

Najskôr ponúknite čerstvú potravu, ktorú daný druh spoľahlivo prijíma. Nemá zmysel skúšať veľké množstvo neoverených rastlín.

Môže byť príčinou vysoká teplota?

Áno. Prehrievanie môže negatívne ovplyvniť aktivitu pakobyliek. Skontrolujte teplotu priamo pri insektáriu, najmä ak stojí pri okne alebo na mieste s priamym slnkom.

Čo ak prestanú žrať všetky pakobylky naraz?

V takom prípade hľadajte spoločnú príčinu. Skontrolujte najmä potravu, jej pôvod, prípadné chemické ošetrenie a podmienky v insektáriu.

Kedy už treba problém riešiť vážnejšie?

Ak odmietanie potravy trvá a zároveň sa objavia ďalšie nezvyčajné prejavy, napríklad výrazná nehybnosť, pády, poškodenie tela alebo náhle zhoršenie stavu, nejde už iba o otázku apetítu. Vtedy treba preveriť celý chov a podľa situácie konzultovať stav s odborníkom na bezstavovce.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Čo robiť, keď pakobylka prestane žrať je zobrazený ako prvý na Pakobylky.sk.

Pri krmive preto nestačí otázka, či pakobylka list zožerie. Dôležité je aj to, či danú rastlinu bezpečne znáša a či ju nikto chemicky neošetril.

Nie každá zelená rastlina patrí do insektária

Všetky pakobylky sú bylinožravce, ale jednotlivé druhy majú rozdielne potravné nároky. Niektoré prijímajú veľké množstvo rôznych rastlín. Iné potrebujú podstatne užší výber potravy. Pri niektorých druhoch funguje iba niekoľko konkrétnych potravných rastlín.

Medzi často používané potravné rastliny patria napríklad černica, ruža, dub, hloh, malina, hlohyňa alebo eukalyptus. Niektoré druhy prijímajú aj vtáčí zob či brečtan. Vždy však treba vychádzať z konkrétneho druhu pakobylky.

Preto neplatí jednoduché pravidlo:

„Pakobylka to zožerie, takže jej to môžem dávať.“

Ochutnanie listu ešte neznamená, že rastlina predstavuje vhodnú dlhodobú potravu.

Rastlina môže mať vlastnú chemickú obranu

Rastliny si vytvárajú množstvo látok, ktoré ich chránia pred bylinožravcami. Patria medzi ne napríklad triesloviny, saponíny a rôzne ďalšie sekundárne metabolity.

Pakobylky sa počas evolúcie prispôsobili rôznym rastlinám. Niektoré druhy preto zvládnu látky, ktoré by inému druhu prekážali.

Dobrým príkladom je brečtan. Obsahuje saponíny a väčšina pakobyliek ho nezvláda ako hlavnú potravu. Niektoré druhy však dokážu jeho chemickú obranu tolerovať a brečtan pravidelne prijímajú.

Preto nemožno vytvoriť jednoduchý zoznam typu „tieto rastliny sú pre všetky pakobylky jedovaté“. Vhodnosť potravy závisí aj od konkrétneho druhu.

Najväčšie riziko často vôbec nevidíte

Samotná rastlina však nemusí predstavovať najväčší problém.

Oveľa vážnejšie riziko môže predstavovať pesticíd na jej povrchu alebo v rastlinných pletivách.

List po postreku môže vyzerať úplne normálne. Nemusí mať škvrny, zmenu farby ani nepríjemný zápach. Pakobylka však môže spolu s listom prijať aj účinnú látku pesticídu.

A práve preto predstavuje chemicky ošetrené krmivo pre chov veľké riziko.

Prečo pesticídy môžu pakobylky usmrtiť?

Insekticídy sú určené na ničenie alebo potláčanie hmyzu. Pakobylka preto patrí medzi organizmy, ktoré môže takýto prípravok poškodiť.

Účinok závisí od konkrétnej účinnej látky, koncentrácie, spôsobu aplikácie a množstva, ktoré sa dostane do organizmu. Niektoré látky pôsobia pri kontakte, iné po požití a ďalšie môžu kombinovať viac spôsobov účinku.

Pre chovateľa však netreba poznať presnú toxikologickú rovnicu každého pesticídu.

Stačí jedno praktické pravidlo:

Ak neviete vylúčiť chemické ošetrenie potravnej rastliny, nedávajte ju pakobylkám.

Pri pesticídoch navyše nemusí ísť iba o postrek priamo na listy. Riziko môže vzniknúť aj pri ošetrení rastliny v jej bezprostrednom okolí.

Chemicky ošetrený list môže zabiť celý chov

Predstavte si bežnú situáciu.

Chovateľ nazbiera veľké množstvo čerstvých listov a vloží ich do insektária. Pakobylky ich začnú normálne požierať. O niekoľko hodín alebo dní sa objavia problémy.

Ak všetky pakobylky dostali rovnaké krmivo, jeden kontaminovaný zdroj môže zasiahnuť prakticky celý chov.

Práve preto predstavuje neznámy pôvod potravy oveľa väčšie riziko než obyčajný experiment s jedným novým listom.

Nestriekajte rastliny, ktoré používate ako krmivo

Ak pestujete potravné rastliny priamo pre pakobylky, máte veľkú výhodu. Poznáte ich pôvod a môžete kontrolovať spôsob pestovania.

Takéto rastliny však nesmiete bežne ošetrovať insekticídmi len preto, že sa na nich objavili vošky alebo iní škodcovia.

Pri potravných rastlinách pre pakobylky je najbezpečnejšie úplne vynechať chemické postreky proti hmyzu.

To platí aj pre rastliny, ktoré po ošetrení vyzerajú opäť zdravo.

Opláchnutie listov pesticíd nevyrieši

Častá chyba vyzerá jednoducho:

„Rastlinu som umyl, takže listy môžem použiť.“

Takéto uvažovanie neposkytuje dostatočnú istotu.

Voda môže odstrániť časť nečistôt a niektoré látky z povrchu listu. Nemusí však odstrániť všetky zvyšky pesticídu. Niektoré účinné látky navyše prenikajú do rastlinných pletív.

Ak neviete, aký prípravok pestovateľ použil, kedy ho aplikoval a ako sa v rastline správa, obyčajné opláchnutie vám nedá spoľahlivú záruku bezpečnosti.

Neznámy postrek preto nevyriešite umytím listov.

Opatrnosť treba aj pri rastlinách zo záhradných centier

Rastlina zo záhradného centra alebo kvetinárstva môže vyzerať ako ideálne krmivo. Je čerstvá, zdravá a často má veľké množstvo listov.

Problém spočíva v tom, že nepoznáte celú históriu jej pestovania.

Okrasné rastliny môžu počas pestovania dostať prípravky proti škodcom alebo chorobám. Zákazník pritom nemusí vedieť, aké prípravky pestovateľ použil.

Preto nestačí, že ide o druh rastliny, ktorý pakobylky bežne prijímajú.

Pri krmive rozhoduje nielen druh rastliny, ale aj jej pôvod.

Rastliny pri cestách a verejných plochách

Rovnako opatrne treba pristupovať k listom nazbieraným pri cestách, v parkoch alebo pri udržiavaných verejných plochách.

Neviete, či správca v minulosti nepoužil herbicíd, insekticíd alebo iný prípravok.

Rastlina pritom môže vyzerať úplne zdravo.

Ak teda neviete, ako sa o dané miesto starajú, takýto zdroj krmiva radšej vynechajte.

Černica je výborné krmivo, ale ani pri nej netreba riskovať

Černica patrí medzi najpraktickejšie potravné rastliny pre množstvo druhov pakobyliek. Je dostupná počas veľkej časti roka a veľa druhov ju prijíma veľmi dobre.

To však neznamená, že môžete nazbierať černicové listy kdekoľvek.

Černica pri ceste, v záhrade ošetrovanej pesticídmi alebo pri pravidelne chemicky udržiavanom pozemku môže predstavovať úplne iné riziko než černica z vlastného neošetrovaného porastu.

Preto je ideálne mať vlastný zdroj černice alebo inej overenej potravnej rastliny, pri ktorom poznáte históriu pestovania.

Neoverené krmivo môže znamenať viac vecí

Neoverené krmivo nemusí znamenať iba neznámu rastlinu.

Problém môže vzniknúť aj vtedy, keď neviete:

• aký druh rastliny vlastne zbierate,
• či ju konkrétny druh pakobylky prijíma ako potravu,
• či rastlina nerástla v blízkosti chemicky ošetrenej plochy,
• či na ňu niekto nepoužil insekticíd alebo fungicíd,
• ako dlho od posledného ošetrenia uplynulo,
• či rastlina nepochádza z intenzívne ošetrovaného pestovania.

Pri druhoch s úzkymi potravnými nárokmi môže nevhodná rastlina znamenať aj odmietanie potravy a postupné hladovanie. Niektoré druhy majú široký výber potravy, iné potrebujú iba niekoľko konkrétnych rastlín.

Ako si vytvoriť bezpečný zdroj potravy

Najjednoduchší systém funguje takto:

1. Najprv si overte potravné rastliny konkrétneho druhu.
2. Vyberte jeden alebo viac spoľahlivých zdrojov krmiva.
3. Pri vlastných rastlinách nepoužívajte pesticídy.
4. Nenechávajte potravné rastliny v dosahu chemicky ošetrovaných plôch.
5. Novú rastlinu zaraďte až po overení jej vhodnosti.
6. Ak nepoznáte pôvod listov, radšej ich nepoužite.

Pri druhoch, ktoré prijímajú viac potravných rastlín, môže byť praktické pestovať alebo udržiavať viac zdrojov. Ak jeden vypadne, chovateľ nemusí narýchlo hľadať náhradu.

Čo robiť, ak máte podozrenie na otravu?

Ak ste pakobylkám omylom dali listy z chemicky ošetrenej rastliny, okamžite ich odstráňte a nahraďte bezpečným krmivom.

Rovnako odstráňte zvyšky pôvodných listov.

Ak sa po podaní podozrivého krmiva objavia u viacerých jedincov naraz neobvyklé príznaky alebo úhyny, spojenie s krmivom treba brať vážne.

V takejto situácii nepokračujte v podávaní rovnakých listov len preto, že niektoré pakobylky ich predtým normálne žrali.

Najnebezpečnejší list môže vyzerať úplne normálne

Pri pesticídoch je najväčší problém práve v tom, že kontaminovaný list nemusí vyzerať podozrivo.

Môže byť zelený, čerstvý a bez jediného viditeľného poškodenia.

Pakobylka pritom nemá možnosť rozpoznať, či list obsahuje účinnú látku proti hmyzu.

Preto treba bezpečnosť riešiť ešte pred kŕmením.

Ak poznáte rastlinu, poznáte jej pôvod a viete, že ju nikto chemicky neošetroval, výrazne znižujete riziko problému.

Nie je problém iba v „jedovatých“ rastlinách

Pri pakobylkách je zavádzajúce hovoriť iba o jedovatých rastlinách.

Oveľa presnejšie je rozlišovať tri skupiny:

• overené potravné rastliny – konkrétny druh pakobylky ich bezpečne prijíma,
• nevhodné alebo neoverené rastliny – ich vhodnosť pre daný druh nepoznáme alebo ich hmyz zle toleruje,
• chemicky ošetrené rastliny – predstavujú samostatné riziko bez ohľadu na to, či by samotný druh rastliny inak predstavoval vhodnú potravu.

Práve tretia skupina môže spôsobiť najväčší problém. Aj úplne vhodná potravná rastlina sa môže stať nebezpečnou, ak ju niekto ošetrí prípravkom proti hmyzu.

Bezpečné krmivo začína ešte pred zberom

Chovateľ nemusí poznať každý pesticíd, ktorý existuje, ani chemické zloženie každej rastliny.

Musí však poznať pôvod svojho krmiva.

Najbezpečnejší list je list z overenej potravnej rastliny, ktorú konkrétny druh pakobylky dobre prijíma a ktorú nikto chemicky neošetroval.

Ak neviete, čo na rastline použili, kde rástla alebo či ju váš druh pakobylky bezpečne prijíma, experiment nestojí za riziko.

Pri pakobylkách totiž platí jednoduchá zásada: neoverené krmivo môže byť oveľa nebezpečnejšie, než vyzerá.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Čím pakobylky nekŕmiť: Rizikové rastliny a chemicky ošetrené listy je zobrazený ako prvý na Pakobylky.sk.