Čo by malo byť v insektáriu?

Pri zariaďovaní insektária sa oplatí myslieť najmä na to, ako sa pakobylka v priestore pohybuje. Väčšinu času trávi na vegetácii alebo iných zvislých a šikmých plochách. Potrebuje preto dostatok miest, na ktorých sa môže zachytiť všetkými nohami.

Základné vybavenie môže tvoriť:

• konáre a vetvičky na šplhanie a uchytenie,
• rastliny ako potrava alebo prirodzené prostredie,
• voľný priestor potrebný na zvliekanie,
• dno umožňujúce jednoduché čistenie a zachytávanie trusu či zvyškov rastlín.

Insektárium preto netreba zaplniť dekoráciami. Dôležitejšie je vytvoriť funkčné prostredie, v ktorom pakobylka nájde dostatok oporných bodov, ale zároveň jej nič neprekáža pri zvliekaní.

Konáre vytvárajú opornú sieť

Konáre patria medzi najdôležitejšie prvky zariadenia insektária. Pakobylka ich využíva na pohyb, odpočinok aj uchytenie počas zvliekania.

Vhodné sú najmä pevné, primerane hrubé vetvičky, ktoré sa pod hmotnosťou dospelého jedinca výrazne neprehýbajú. Praktické je umiestniť ich v rôznych smeroch. Kombinácia zvislých, šikmých a vodorovných vetiev vytvorí viac možností na pohyb než jedna hustá spleť konárov.

Konáre zároveň nesmú zaberať celý vnútorný priestor. Medzi jednotlivými vetvami musí zostať dostatok miesta, aby sa pakobylka mohla voľne presúvať.

Pri väčších druhoch treba venovať pozornosť aj stabilite. Ťažšia pakobylka môže pri pohybe posunúť voľne položenú vetvu. Konáre preto upevnite tak, aby nespadli a neohrozili jedinca.

Ako rozmiestniť konáre?

Dobré rozmiestnenie konárov vytvorí v insektáriu viac úrovní. Pakobylka tak nemusí zostať iba na jednej strane alebo v jednej výške.

Pri ukladaní vetiev myslite na tri veci:

• pakobylka sa musí dostať k potrave,
• musí mať dostatok možností na uchytenie,
• nad miestami vhodnými na zvliekanie musí zostať voľný priestor.

Nevytvárajte preto hustú konárovú mriežku tesne pod stropom. Práve horná časť insektária často slúži ako miesto, kde sa pakobylka zavesí hlavou nadol a začne zvliekanie.

Rastliny v insektáriu

Rastliny môžu plniť viacero funkcií. Pri druhoch, ktoré prijímajú listovú potravu priamo z rastlín, predstavujú zároveň zdroj potravy. Vegetácia však poskytuje aj plochy na uchytenie a vytvára prirodzenejšie prostredie.

Ak používate živé rastliny, vyberajte také, ktoré dokážu v podmienkach insektária primerane dlho vydržať. Pri kŕmnych rastlinách je dôležité aj to, aby ich konkrétny druh pakobylky prijímal.

Praktickú funkciu majú aj odrezané vetvičky kŕmnych rastlín umiestnené vo vhodnej nádobe s vodou. Takýto spôsob umožňuje udržať čerstvú potravu priamo v insektáriu a zároveň poskytuje pakobylkám ďalšie miesta na pohyb.

Pri vkladaní rastlín však dávajte pozor na voľný priestor. Hustá vegetácia môže vyzerať prirodzene, ale ak vyplní celý insektárium, pakobylka môže mať problém nájsť vhodné miesto na zvliekanie.

Nechajte dostatok priestoru na zvliekanie

Priestor na zvliekanie patrí medzi najdôležitejšie časti insektária. Pakobylka sa pri zvliekaní potrebuje zavesiť a následne vytiahnuť telo zo starej kutikuly. Na tento proces potrebuje voľný priestor pod miestom, kde sa uchytila.

Predstavte si preto insektárium ako kombináciu dvoch zón. Jedna môže byť hustejšia a poskytovať potravu a úkryty. Druhá musí zostať dostatočne otvorená na zvliekanie.

Ak pakobylka visí zo stropu, nesmie sa pod ňou nachádzať konár, hustý trs listov alebo iná prekážka. Priestor musí umožniť, aby sa čerstvo zvlečené telo mohlo voľne spustiť smerom nadol.

To je obzvlášť dôležité pri väčších druhoch. Ich dlhšie telo a končatiny potrebujú pri zvliekaní viac priestoru než malé nymfy.

Prečo príliš husté insektárium nie je ideálne?

Množstvo vegetácie automaticky neznamená lepšie podmienky. Príliš husté zariadenie môže obmedziť pohyb a skomplikovať zvliekanie.

Pakobylka potrebuje pri lezení meniť polohu tela a prechádzať medzi jednotlivými opornými bodmi. Ak vetvy a listy vytvoria nepriechodnú spleť, stráca sa výhoda samotného zariadenia.

Hustá vegetácia tiež sťažuje kontrolu jedincov a čistenie. Pri skupinovom chove môže navyše znižovať prehľad o tom, kde sa jednotlivé pakobylky nachádzajú.

Lepším riešením je preto funkčné rozmiestnenie prvkov namiesto maximálneho zaplnenia priestoru.

Aké dno zvoliť?

Dno insektária nemusí byť zložité. Jeho hlavnou úlohou je zachytávať trus, zvyšky potravy a ďalší organický materiál a umožniť jednoduchú údržbu.

Praktické môže byť holé dno, papierová podložka alebo iný ľahko vymeniteľný materiál. Výber závisí od konštrukcie insektária a spôsobu chovu.

Pri druhoch, ktoré sa pravidelne zvliekaním dostávajú do spodnej časti priestoru, je výhodné udržiavať dno čisté a bez predmetov, ktoré by mohli brániť voľnému pohybu.

Dno preto nemusí slúžiť ako dekoratívna časť insektária. Pri väčšine chovov má predovšetkým praktickú funkciu.

Čo do insektária zbytočne nedávať?

Pakobylky nepotrebujú množstvo umelých dekorácií. Predmet, ktorý nemá využitie ako oporná plocha, potrava alebo súčasť funkčného zariadenia, často iba zaberá priestor.

Vyhnúť sa oplatí najmä predmetom s ostrými hranami, nestabilným dekoráciám a prvkom, ktoré môžu pri páde alebo pohybe poškodiť jedinca.

Prirodzený vzhľad insektária preto nevytvára množstvo dekorácií, ale vhodne zvolená vegetácia a konáre.

Zariadenie prispôsobte veľkosti pakobylky

Insektárium pre malé nymfy nepotrebuje rovnaké usporiadanie ako pri chove veľkých dospelých jedincov. S rastúcou veľkosťou pakobylky rastie aj význam pevných oporných bodov a voľného priestoru na zvliekanie.

Pri skupinovom chove treba zároveň počítať s tým, že viac jedincov využíva rovnakú vegetáciu a rovnaké miesta na odpočinok. Zariadenie preto nesmie vytvoriť iba jednu vhodnú plochu, na ktorej sa budú všetky pakobylky koncentrovať.

Dobré insektárium umožňuje každému jedincovi nájsť miesto na uchytenie bez toho, aby musel preliezať cez ostatné pakobylky.

Ako môže vyzerať praktické usporiadanie?

Jednoduché funkčné insektárium môže mať niekoľko pevných konárov vedených od dna smerom nahor a medzi nimi dostatok voľného priestoru. Kŕmne rastliny umiestnite tak, aby k nim pakobylky ľahko dosiahli.

Hornú časť ponechajte čo najviac voľnú. Pakobylky často využívajú vyššie položené miesta na odpočinok a práve tam môžu potrebovať priestor na zvliekanie.

Dno nechajte ľahko prístupné na čistenie. Takéto riešenie je jednoduché, funkčné a zároveň umožňuje chovateľovi rýchlo skontrolovať stav insektária.

Najdôležitejšie pravidlo pri zariaďovaní

Pri zariadení insektária sa nesústreďte na to, aby vyzeralo čo najplnšie. Dôležitejšie je, aby každý prvok mal konkrétnu funkciu.

Pakobylka potrebuje pevné oporné body, dostupnú vegetáciu a dostatok voľného priestoru na zvliekanie. Konáre preto rozmiestnite tak, aby vytvorili viac možností na pohyb, rastliny umiestnite s ohľadom na dostupnosť potravy a dno riešte predovšetkým prakticky.

Ak tieto základné princípy dodržíte, insektárium nebude iba dekoráciou. Vytvoríte priestor, ktorý zodpovedá prirodzenému spôsobu pohybu pakobyliek a zároveň uľahčí každodenný chov. Ak ešte len vyberáte vhodné insektárium, jeho rozmery, konštrukciu a ďalšie vlastnosti si môžete pozrieť v článku Ako vybrať správne insektárium.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Ako správne zariadiť insektárium je zobrazený ako prvý na Pakobylky.sk.

Pakobylky síce patria medzi pomerne nenáročný hmyz, no jednotlivé druhy nemajú rovnaké nároky. Preto nestačí vytvoriť všeobecne „dobré“ podmienky. Chovateľ musí zohľadniť konkrétny druh, jeho veľkosť, spôsob zvliekania a potravné nároky.

1. Príliš malé insektárium

Jednou z častých chýb je výber insektária podľa počtu pakobyliek bez zohľadnenia ich veľkosti a spôsobu života. Pakobylka nepotrebuje iba priestor na pohyb. Potrebuje aj dostatok miesta na bezpečné zavesenie počas zvliekania.

Priestor nad potravnými rastlinami alebo konármi musí umožniť, aby sa jedinec mohol voľne zavesiť a úplne vystierať telo. Ak sa počas zvliekania dotýka dna, stien alebo iných pakobyliek, môže dôjsť k poškodeniu práve sa vyvíjajúcich končatín.

Výška insektária preto často zohráva väčšiu úlohu než samotná plocha dna. Pri výbere treba zároveň počítať s konečnou veľkosťou dospelých jedincov, nie iba s veľkosťou nýmf.

2. Nedostatočná ventilácia

Ďalším problémom je nedostatočná výmena vzduchu. Chovateľ môže mať snahu udržať v insektáriu vysokú vlhkosť, a preto uzavrie väčšinu ventilačných otvorov. Takýto postup však môže vytvoriť nevhodné prostredie.

Pri slabej cirkulácii vzduchu sa na stenách a substráte ľahšie udržiava nadmerná vlhkosť. Zvyšuje sa tiež riziko vzniku plesní a hromadenia organických zvyškov.

Vlhkosť preto nemožno riešiť iba intenzívnym rosením. Dôležitú úlohu má aj dostatočná výmena vzduchu.

Čo pomáha?

• zabezpečte dostatočne veľké ventilačné plochy,
• nezakrývajte ventilačné otvory bez dôvodu,
• sledujte kondenzáciu vody na stenách,
• pravidelne odstraňujte zvyšky potravy a uhynuté jedince,
• pri opakovanom výskyte plesní upravte kombináciu rosenia a ventilácie.

3. Nevhodná potrava

Pakobylky nie sú univerzálne bylinožravce, ktoré môžu bez rozdielu prijímať akúkoľvek zelenú rastlinu. Jednotlivé druhy majú rozdielne potravné preferencie a niektoré druhy využívajú iba pomerne úzky okruh hostiteľských rastlín.

Preto nestačí vybrať rastlinu podľa toho, že ju prijíma iný druh pakobylky. Ak chovateľ nevie, čo konkrétny druh prirodzene prijíma, mal by si vhodnosť rastliny najskôr overiť.

Medzi často využívané potravné rastliny patria napríklad černica, malina, ruža, dub alebo brečtan. Ich vhodnosť však vždy závisí od konkrétneho druhu pakobylky.

Rastliny musia pochádzať z bezpečného zdroja. Listy z miest, kde mohli prísť do kontaktu s pesticídmi alebo inými chemickými prípravkami, do insektária nepatria.

Časté chyby pri kŕmení

• použitie rastliny bez overenia jej vhodnosti pre konkrétny druh,
• nedostatok čerstvej potravy,
• podávanie zvädnutých alebo plesnivých listov,
• zber pri cestách alebo z chemicky ošetrovaných plôch,
• náhla zmena potravy bez overenia, či ju daný druh prijíma.

4. Nesprávna vlhkosť

Vlhkosť patrí medzi podmienky, ktoré chovatelia často riešia príliš všeobecne. Neexistuje jedna hodnota vlhkosti vhodná pre všetky pakobylky.

Niektoré druhy zvládajú skôr suchšie podmienky, zatiaľ čo iné profitujú z vyššej vlhkosti. Rozhodujúci preto nie je údaj pre pakobylky ako skupinu, ale nároky konkrétneho druhu.

Problém môže predstavovať príliš suché aj príliš vlhké prostredie. Pri nízkej vlhkosti môže mať citlivejší druh problém so zvliekaním. Naopak, dlhodobo vysoká vlhkosť bez dostatočnej ventilácie podporuje kondenzáciu vody a rast plesní.

Rosenie nie je to isté ako vysoká vlhkosť

Pri rosení sa na určitý čas zvýši množstvo vody v prostredí insektária. To však automaticky neznamená, že chovateľ musí udržiavať neustále mokré steny alebo substrát.

Pri niektorých druhoch môže pravidelné rosenie zároveň poskytnúť zdroj vody na povrchu listov. Frekvenciu a množstvo vody však treba prispôsobiť druhu, ventilácii a podmienkam v miestnosti.

5. Chovateľ sleduje iba jednu podmienku

Ďalšia chyba vzniká vtedy, keď chovateľ sleduje iba teplotu alebo vlhkosť a ostatné podmienky ignoruje. Hodnota na teplomere sama o sebe nehovorí, či má pakobylka vhodné prostredie.

Rovnako dôležitá je veľkosť insektária, dostupnosť potravy, ventilácia, možnosť bezpečného zvliekania a čistota chovného priestoru.

Ak napríklad zvýšite vlhkosť bez úpravy ventilácie, môžete vytvoriť úplne iné podmienky, než ste pôvodne zamýšľali.

6. Nedostatok priestoru na zvliekanie

Pakobylka potrebuje počas zvliekania stabilné miesto, na ktorom môže visieť hlavou nadol a voľne uvoľniť starú kutikulu. Preto nestačí, aby sa do insektária fyzicky zmestila.

Vo vnútri musí zostať dostatok voľného priestoru aj medzi konármi a stenami. Pri skupinovom chove treba navyše počítať s tým, že viac jedincov môže súčasne využívať rovnaké miesto.

Práve nedostatok priestoru môže byť problémom najmä vtedy, keď chovateľ ponechá nymfy v malom insektáriu až do dospelosti.

7. Príliš veľa jedincov v jednom insektáriu

Pri rastúcej kolónii sa môže pôvodne vhodná nádoba postupne stať príliš malou. Chovateľ preto musí sledovať nielen veľkosť jednotlivých pakobyliek, ale aj ich počet.

Vyššia hustota znamená väčšiu spotrebu potravy a viac odpadu. Zároveň sa znižuje dostupný priestor na zvliekanie.

Ak počet jedincov výrazne narastie, riešením môže byť väčšie insektárium alebo rozdelenie chovu do viacerých nádob.

Ako sa týmto chybám vyhnúť?

Základom je nastaviť chov podľa konkrétneho druhu. Pred jeho zaobstaraním si preto zistite jeho dospelú veľkosť, vhodné potravné rastliny, požiadavky na vlhkosť a priestor potrebný na zvliekanie.

Pri samotnom chove potom sledujte správanie a stav jedincov. Dôležité zmeny predstavujú napríklad problémy so zvliekaním, opakované odmietanie potravy, plesne alebo výrazná kondenzácia vody.

Ak sa problém objaví, nie je vhodné automaticky zvyšovať rosenie alebo teplotu. Najskôr treba zistiť, ktorá podmienka sa odlišuje od požiadaviek konkrétneho druhu.

Zhrnutie

Najčastejšie chyby pri chove pakobyliek súvisia s nedostatkom priestoru, slabou ventiláciou, nevhodnou potravou a nesprávne nastavenou vlhkosťou. Problém však často nevytvára jedna podmienka, ale ich kombinácia.

Príliš malé insektárium môže obmedziť zvliekanie, nedostatočná ventilácia podporí nadmernú vlhkosť a nevhodná potrava môže viesť k odmietaniu potravy. Preto má zmysel posudzovať chov ako jeden celok.

Najlepším základom je poznať nároky konkrétneho druhu a podľa nich nastaviť veľkosť insektária, ventiláciu, potravu aj vlhkosť.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Najčastejšie chyby pri chove pakobyliek je zobrazený ako prvý na Pakobylky.sk.

Aké veľké insektárium potrebujú pakobylky?

Veľkosť insektária treba prispôsobiť konkrétnemu druhu a počtu chovaných jedincov. Malá nymfa nepotrebuje rovnaký priestor ako dospelá pakobylka. Pri plánovaní chovu preto počítajte s veľkosťou dospelého jedinca, nie iba s jeho aktuálnou veľkosťou.

Príliš malé insektárium obmedzuje pohyb a zároveň sťažuje zvliekanie. Naopak, zbytočne veľká nádoba nemusí byť problémom, ak v nej dokážete udržať vhodné podmienky a zabezpečiť dostatok potravy.

Pri chove viacerých jedincov treba priestor ďalej zväčšiť. Každá pakobylka by mala mať dostatok miesta na pohyb a bezpečné zavesenie počas zvliekania.

Výška insektária je dôležitejšia než jeho šírka

Pri výbere nádoby sa často sleduje najmä jej objem. Pri pakobylkách však zohráva významnú úlohu výška. Mnohé druhy trávia veľkú časť života na konároch a listoch a pri zvliekaní potrebujú priestor pod miestom, kde sa zavesia.

Insektárium preto nemá byť iba dostatočne široké. Musí poskytovať aj dostatočnú vertikálnu vzdialenosť medzi miestom na zavesenie a dnom.

Praktickým pravidlom je zvoliť výšku približne trojnásobku dĺžky dospelej pakobylky. Pri niektorých druhoch môže byť vhodná aj väčšia rezerva. Konkrétne nároky sa však líšia podľa druhu a spôsobu chovu.

Prečo potrebujú pakobylky priestor na zvliekanie?

Pakobylka počas rastu niekoľkokrát zvlieka starú pokožku. Pred zvliekaním sa zavesí na vhodné miesto a potrebuje dostatok voľného priestoru, aby mohla telo bezpečne vytiahnuť zo starej pokožky.

Ak sa počas zvliekania dotýka dna, stien alebo iných predmetov, môže mať problém dokončiť celý proces. Preto je vhodné nechať pod hornou časťou insektária dostatok voľného priestoru.

Do hornej časti môžete umiestniť konáriky alebo rastliny, na ktorých sa pakobylky pohybujú. Zároveň však netreba insektárium zaplniť tak, aby zviera pri zvliekaní nemalo dostatok voľného priestoru.

Ventilácia insektária

Dostatočné vetranie pomáha regulovať vlhkosť a obmedzuje hromadenie kondenzovanej vody. Pri nedostatočnej ventilácii môže v insektáriu vzniknúť príliš vlhké prostredie, ktoré podporuje rast plesní a zhoršuje hygienu chovu.

Vetracie otvory by mali umožniť výmenu vzduchu bez toho, aby cez ne pakobylky mohli uniknúť. Pri malých nymfách treba použiť jemnú sieťovinu s dostatočne malými otvormi.

Dobré riešenie predstavuje vetranie na viacerých stranách nádoby. Prúdenie vzduchu tak funguje lepšie než pri jednom malom otvore umiestnenom iba v hornej časti.

Aký materiál zvoliť?

Insektáriá pre pakobylky môžu byť vyrobené z rôznych materiálov. Najčastejšie sa používajú sklo, plast alebo kombinácia pevnej konštrukcie a sieťoviny.

Sklenené insektárium

Sklo umožňuje dobrý výhľad na chované jedince a ľahko sa čistí. Zároveň neabsorbuje vlhkosť ani pachy. Nevýhodou je vyššia hmotnosť a riziko rozbitia.

Plastové insektárium

Plastové nádoby sú ľahké, ľahko dostupné a pri menších druhoch môžu predstavovať praktické riešenie. Pri výbere však treba zabezpečiť dostatočné vetranie a overiť, či je materiál vhodný na dlhodobé používanie.

Sieťované insektárium

Sieťované chovné nádoby poskytujú veľmi dobrú cirkuláciu vzduchu a môžu byť praktické najmä pri druhoch, ktorým vyhovuje dobre vetrané prostredie. Veľkosť otvorov však musí zodpovedať veľkosti chovaných jedincov.

Na čo myslieť pri výbere dvierok?

Dvierka by mali umožniť pohodlný prístup k potrave, rastlinám a samotným pakobylkám. Zároveň musia dobre tesniť, aby cez ne jedince nemohli uniknúť.

Pri drobných nymfách je dôležitá aj veľkosť škár. Mladé pakobylky dokážu prejsť cez prekvapivo malé otvory. Preto treba skontrolovať nielen dvierka, ale aj spoje, vetracie otvory a miesta, kde sa stretávajú jednotlivé časti konštrukcie.

Čo má byť vo vnútri insektária?

Základné zariadenie nemusí byť komplikované. Pakobylky potrebujú predovšetkým priestor na pohyb, vhodné miesto na odpočinok a bezpečné miesto na zvliekanie.

• konáriky alebo vhodné vetvičky na šplhanie,
• krmné rastliny podľa konkrétneho druhu,
• dostatok voľného priestoru na zvliekanie,
• vhodný podklad podľa spôsobu chovu.

Pri umiestňovaní konárikov myslite najmä na výšku. Pakobylka musí mať možnosť zavesiť sa v hornej časti nádoby a voľne visieť smerom nadol.

Musí mať insektárium dno so substrátom?

Nie. Substrát nie je nevyhnutnou súčasťou každého chovu. Jeho použitie závisí od konkrétneho druhu, spôsobu chovu a požadovanej vlhkosti.

Jednoduchou alternatívou je papierová podložka, ktorá umožňuje ľahké odstraňovanie trusu, zvlečiek a zvyškov potravy. Pri druhoch, ktoré kladú vajíčka do substrátu, však treba spôsob kladenia prispôsobiť ich biologickým potrebám.

Kam insektárium umiestniť?

Insektárium umiestnite na pokojné miesto bez prudkého slnečného žiarenia a veľkých výkyvov teploty. Priame slnko môže najmä v sklenenej alebo plastovej nádobe spôsobiť rýchle prehriatie.

Vhodné miesto zároveň uľahčí pravidelnú kontrolu chovu. Mali by ste mať dobrý prístup k dvierkam, krmivu aj vetracím otvorom.

Ako vybrať insektárium podľa druhu?

Univerzálne insektárium vhodné pre všetky pakobylky neexistuje. Jednotlivé druhy sa líšia veľkosťou, spôsobom pohybu, nárokmi na vlhkosť aj spôsobom kladenia vajíčok.

Pred kúpou nádoby preto najskôr zistite maximálnu veľkosť dospelých jedincov a základné požiadavky konkrétneho druhu. Až potom vyberajte rozmery a vybavenie insektária.

Pri plánovaní chovu je praktické počítať aj s rastom nýmf. Ak chováte mladé jedince, vhodná nádoba dnes nemusí byť vhodná o niekoľko mesiacov.

Najčastejšie chyby pri výbere insektária

• výber nádoby iba podľa objemu bez zohľadnenia výšky,
• nedostatočný priestor na zvliekanie,
• slabá ventilácia,
• príliš veľké otvory, cez ktoré môžu uniknúť nymfy,
• umiestnenie insektária na priame slnko,
• príliš husté zariadenie bez voľného priestoru,
• výber nádoby bez ohľadu na potreby konkrétneho druhu.

Zhrnutie

Pri výbere insektária pre pakobylky sledujte predovšetkým veľkosť dospelého jedinca, výšku nádoby, ventiláciu a bezpečnosť konštrukcie. Výška má osobitný význam, pretože pakobylky potrebujú priestor na bezpečné zvliekanie.

Sklenené, plastové aj sieťované insektáriá môžu dobre fungovať. Rozhodujúce však nie je iba to, z čoho je nádoba vyrobená. Dôležité je, či poskytuje konkrétnemu druhu dostatok priestoru, vhodnú výmenu vzduchu a bezpečné podmienky na celý vývoj.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Ako vybrať insektárium pre pakobylky? je zobrazený ako prvý na Pakobylky.sk.