Taxonomické zaradenie

V slovenskej literatúre nemá Medauroidea extradentata spoľahlivo doložený ustálený slovenský názov. V chovateľských materiáloch sa preto najbezpečnejšie používa jej latinský názov. Anglická literatúra používa najmä názov Annam Stick Insect. Staršie odborné zdroje používali pre tento druh názvy Clitumnus extradentatus a Baculum extradentatum. Aktuálne databázy používajú meno Medauroidea extradentata.

Rozšírenie

Medauroidea extradentata pochádza z Vietnamu. Odborná literatúra uvádza Vietnam ako prirodzený areál druhu. Historické typové údaje spájajú tento druh s oblasťou Annam v dnešnom Vietname.

Vďaka chovu sa Medauroidea extradentata rozšírila aj mimo svojho prirodzeného areálu. V databázach existujú napríklad aj záznamy o zavlečenej populácii v Kalifornii.

Vzhľad a pohlavný dimorfizmus

Medauroidea extradentata má štíhle telo a dlhé končatiny. Druh využíva podobnosť s časťami rastlín ako formu ochranného sfarbenia. Dospelé jedince môžu mať hnedé až zelenkasté odtiene.

Samička dorastá približne do 11 cm. Má robustnejšie telo a na hlave dva drobné rohovité výrastky. Na strednom páre nôh sa nachádzajú charakteristické listovité laloky. Tieto znaky ju umožňujú pomerne ľahko odlíšiť od samca.

Samec je menší a dorastá približne do 7 – 7,5 cm. Má štíhlejšie telo, dlhšie tykadlá a chýbajú mu výrazné rohovité výrastky a laloky typické pre samičku.

Obe pohlavia sú bezkrídle. PSG uvádza veľkosť samičiek približne 110 mm a samcov približne 75 mm.

Rozmnožovanie

Medauroidea extradentata patrí medzi druhy, pri ktorých sa v chovoch často uplatňuje partenogenéza. Samičky môžu produkovať potomstvo bez oplodnenia samcom. Odborná literatúra dokumentuje partenogenézu u tohto druhu už od 20. storočia.

Samce však tento druh úplne nevylučuje. PSG ho v súčasnosti vedie ako druh s pohlavným rozmnožovaním a historická odborná literatúra obsahuje záznamy o samcoch aj párení. V bežných chovoch však často prevládajú partenogenetické línie.

Vajíčka

Samička kladie malé vajíčka, ktoré následne zostávajú na dne insektária. Ich vzhľad je charakteristický sivohnedým až mramorovaným sfarbením. Dostupné údaje uvádzajú veľkosť približne 2 – 2,5 mm.

Dĺžka inkubácie závisí od podmienok prostredia. Dostupné chovateľské a odborné zdroje uvádzajú rozpätie približne od niekoľkých týždňov až po niekoľko mesiacov. Niektorí autori uvádzajú pri vhodných podmienkach približne 1,5 – 3 mesiace, zatiaľ čo iné chovateľské zdroje uvádzajú dlhšie obdobie.

Nymfy

Nymfy sa liahnu približne vo veľkosti 1 cm. Počas vývoja postupne zväčšujú telo a prechádzajú sériou zvliekaní. Sfarbenie mladých jedincov sa môže od dospelých jedincov líšiť a počas vývoja sa mení.

Vývoj do dospelosti trvá podľa podmienok približne 4 – 6 mesiacov. Rýchlosť vývoja ovplyvňuje najmä teplota a dostupnosť potravy.

Potrava

Medauroidea extradentata je bylinožravý druh. V chove prijíma listy viacerých druhov drevín a krov.

PSG medzi vhodné kŕmne rastliny uvádza:

• ostružiník (Rubus spp.),
• hloh (Crataegus spp.),
• dub (Quercus spp.),
• ružu (Rosa spp.).

Výskum stravy Medauroidea extradentata zároveň skúmal vhodnosť rôznych rastlinných zdrojov. Výsledky potvrdili rozdiely v raste, prežívaní a dĺžke života podľa použitej potravy.

Pri kŕmení treba používať iba rastliny bez zvyškov pesticídov a iných chemických prípravkov. Čerstvé konáre je vhodné umiestniť do nádoby s vodou tak, aby sa pakobylky k vode nedostali a neutopili sa.

Podmienky chovu

Medauroidea extradentata patrí medzi nenáročné druhy vhodné aj pre začínajúcich chovateľov. Je považovaná za veľmi ľahko chovateľný druh. Vyhovuje jej bežná izbová teplota a skôr nižšia vlhkosť s dobrým vetraním.

Pri chove netreba vytvárať tropicky vlhké prostredie, stačí jej nízka vlhkosť a dobre vetrané chovné zariadenie. Zároveň sa odporúča pravidelné jemné rosenie čistenou vodou.

Insektárium musí byť dostatočne vysoké na bezpečné zvliekanie. Pakobylka potrebuje počas zvliekania voľný priestor, v ktorom môže visieť zavesená hlavou nadol.

Manipulácia

Pri manipulácii treba postupovať šetrne. Pakobylky majú krehké končatiny a pri neopatrnom uchopení môže dôjsť k ich poškodeniu.

Najbezpečnejšie je nechať jedinca preliezť na ruku alebo na vhodnú pomôcku. Pakobylku netreba chytať za nohy ani za telo silným stiskom.

Zhrnutie

Medauroidea extradentata je bezkrídla pakobylka pochádzajúca z Vietnamu. V slovenskom jazyku nemá spoľahlivo doložený ustálený názov, preto je vhodné používať najmä jej vedecké meno.

Samička dorastá približne do 11 cm a od samca ju možno rozlíšiť podľa dvoch drobných výrastkov na hlave a listovitých lalokov na strednom páre nôh. Samec je menší a štíhlejší.

Druh patrí medzi nenáročné pakobylky. V chove prijíma najmä ostružiník, hloh, dub a ružu. Vyhovuje mu bežná izbová teplota, nižšia vlhkosť a dobré vetranie. V mnohých chovoch sa rozmnožuje partenogeneticky, takže na získanie potomstva nie je potrebný samec.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Medauroidea extradentata – PSG5 je zobrazený ako prvý na Pakobylky.sk.